< sekcia Slovensko

LETO2020: Zemplín ponúka unikátnu prírodu a hviezdnu oblohu

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Zemplín ukrýva najhodnotnejšie prírodné lokality. Úchvatná príroda Polonín, málo známe slovenské jedlá, ako mačanka, tatarčané pirohy či holúbky sú balzamom pre naše mentálne zdravie.

Bratislava 19. júla (TASR) - Jedinou nevýhodou regiónu horného Zemplína je jeho vzdialenosť od veľkých mestských sídel. Z hlavného mesta tam cesta autom trvá takmer šesť hodín. Za rovnaký čas sa dostaneme k moru v Chorvátsku či Taliansku. A to je veľká konkurencia. Je to však na škodu, pretože tento región ukrýva najhodnotnejšie prírodné lokality. Úchvatná a takmer neporušená príroda Polonín, málo známe slovenské jedlá, ako mačanka, tatarčané pirohy či holúbky sú balzamom pre naše mentálne zdravie.

Stužický prales v NP Poloniny bol zapísaný do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO ako jeden z bukových pralesov Východných Karpát. Ilustračné foto.
Foto: TASR - Milan Kapusta
Bukové pralesy Karpát, Poloniny: Od roku 2007 sú bukové pralesy Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Stužica je charakteristická bukovo-jedľovými pralesmi, miestne jedle majú 300 rokov a dosahujú výšku 50 metrov. Najkvalitnejší prales je Havešová, nie je verejnosti prístupný. Je to posledné miesto na Slovensku, kde sa dajú nerušene sledovať procesy lesných ekosystémov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP
Kolonické sedlo, Park tmavej oblohy: Nachádza sa tam astronomické observatórium Vihorlatskej hvezdárne. Nebo nad Kolonicou je najtmavším hviezdnym nebom na Slovensku. Každoročne sem v auguste prichádzajú desiatky záujemcov o nočné pozorovanie padajúcich perzeíd. Poloniny sú z pohľadu svetelného smogu najtmavšou oblasťou Slovenska, sú vyhlásené za Park tmavej oblohy.

Na archívnej snímke renesančný kaštieľ v Humennom 14. novembra 2016. Kaštieľ je sídlom Vihorlatského múzea v Humennom.
Foto: TASR – Milan Kapusta
Humenné: Je to druhé najväčšie mesto na Zemplíne, leží v severovýchodnej časti Slovenska. Jeho história je spojená so šľachtickou rodinou Drugethovcov. Najvýznamnejšia pamiatka - renesančný kaštieľ s parkom - pochádza z roku 1610. Nad ním je vybudovaný skanzen. V okolí mesta sa nachádzajú zrúcaniny hradov Brekov a Jasenovo. Južne od mesta sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Humenský Sokol.

Na archívnej snímke múzeum moderného umenia Andyho Warhola (MMUAW) 5. januára 2016.
Foto: TASR – Milan Kapusta
Medzilaborce: Najväčším turistickým lákadlom je Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Americký maliar bol dôležitou osobnosťou hnutia pop-art. Jeho rodičia prisťahovalci sa narodili v neďalekej obci Miková.

Krásny brod, Monastier: Patrí medzi najstaršie kláštory a odpustové miesta gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bol postavený v 14. storočí a priamo nadväzuje na cyrilo-metodskú tradíciu. Aj preto sa o Krásnom Brode často hovorí ako o "rusnáckom Devíne". Neďaleko tejto zrúcaniny sa nachádza aj Čertov kameň, pieskovcová skala (433 m n. m.) s vyrytým reliéfom hlavy čerta. Je súčasťou náučného chodníka Kamjana, najznámejšieho horského masívu v oblasti horného Laborca a Laboreckej vrchoviny.

Na archívnej snímke rekreačná oblasť Domaša – Dobrá v piatok 3. augusta 2018.
Foto: TASR - Milan Kapusta
Stropkov, Domaša: Mesto leží v Nízkych Beskydách v Ondavskej vrchovine. Okrem sakrálnych pamiatok je jeho najväčším turistickým lákadlom neďaleká vodná nádrž Domaša, ktorú dostavali v roku 1966. Pri jej výstavbe bolo zatopených sedem dedín. Bola medzi nimi aj Kelča, z ktorej sa zachoval iba Kostol sv. Štefana kráľa z roku 1780, ktorý stál na kopci nad dedinou. Dnes sa nachádza pod úrovňou Domaše a obkolesený je hrádzou.

Vranov nad Topľou: Starobylé mesto leží na úrodnej nive riek Topľa a Ondava. Stredoveká osada Vranov bola súčasťou hradného panstva Čičva. Najcennejšou pamiatkou mesta je neskorogotický rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie z roku 1580. Opatruje vzácnu liturgickú súpravu od levočského zlatníka Jána Silášiho z roku 1759. Takisto ako Stropkov je aj Vranov nad Topľou vstupnou bránou na priehradnú nádrž Domaša.

Na archívnej snímke biokúpalisko v rekreačnej oblasti Sninské rybníky.
Foto: TASR/Roman Hanc
Sninské rybníky: Biokúpalisko, ktoré sa nachádza približne tri kilometre za Sninou. Využíva technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. V jeho okolí sa nachádzajú ďalšie dva rybníky, ktoré sa využívajú na rybolov i kúpanie a autokemping.

Na archívnej snímke turisti na Malom Sninskom kameni 13. novembra 2015.
Foto: TASR
Sninský kameň: Vrch (1006 m n. m.) je súčasťou CHKO Vihorlat. Jeho dva výrazné skalnaté útvary sú prírodnou pamiatkou s najvyšším piatym stupňom ochrany. Dostupné sú len s pomocou rebríkov. Skalné plošiny ponúkajú úchvatné výhľady, pod tým vyšším sa nachádza ďalší skvost - jazero Morské oko.

Morské oko sa nachádza vo Vihorlatských vrchoch a je najväčším jazerom tohto pohoria.
Foto: TASR - Roman Hanc
CHKO Vihorlat, Morské oko: Je to najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch. Je výnimočné svojím pôvodom, po Veľkom Hincovom Plese a Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách to je tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hámre. Je to národná prírodná rezervácia.

Na leteckej snímke z 12. októbra 2018 vodná nádrž Starina.
Foto: TASR/Michal Svítok
Starina: Najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe. Táto vodná nádrž sa nachádza v katastri obce Stakčín nad Sninou. Je vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských lesoch na území Národného parku Poloniny.

Hostovice: Miestne lúky sú chráneným územím s najväčším výskytom kosatca sibírskeho na Slovensku. V čase kvitnutia ponúkajú nádherné pohľady na fialový "koberec" kvetov. Na okraji obecného cintorína sa nachádza vojenský cintorín s hrobmi vojakov z prvej svetovej vojny.

Ulič, miniskanzen drevených kostolíkov: Vyrástol v parku pri obecnom úrade, hneď vedľa hlavnej cesty. Tvoria ho modely zmenšených drevených chrámov z 18. storočia, ktorými je doslova posiaty celý Zemplín. Mnohé modely chrámov už, bohužiaľ, originálnu predlohu nemajú.

Na archívnej snímke hraničný vrch Kremenec. Na snímke vľavo územie Poľska, vpravo Ukrajina a dole Slovensko.
Foto: TASR/Milan Kapusta
Nová Sedlica, Medová baba: Je to naša najvýchodnejšia obec. Neďaleko nej, na vrchole Kremenca (1221 m n. m.), sa stretáva slovenská, ukrajinská a poľská hranica. Je to najvýchodnejší bod Slovenskej republiky. Je vyznačený žulovým hraničným stĺpom. Nachádza sa v priestore karpatského pralesa Stužica. Svitá tam o 30 minút skôr ako v Bratislave. V Bukovských lesoch nad obcou sa nachádza ďalšia zaujímavosť, smerom na vrchol Riabej skaly sa ocitneme na Lúke medovej baby. Na lúke je nainštalovaná sedemmetrová socha, ktorá znázorňuje včelárku Žofiu Maťašovskú. Preslávila sa kvalitným horským medom, ktorý od nej začiatkom 20. storočia odoberali pernikárne v Čechách a čokoládovne v Nemecku.