< sekcia Slovensko

Lévyová: Ťažko chorí by mali mať zabezpečené domáce ošetrovanie

Ilustračné foto. Foto: TASR - Svätopluk Písecký

Doprava imobilných pacientov, pacientov s bolesťami, preležaninami či psychickými problémami do zdravotníckych zariadení, je pre ich blízkych zaťažujúca, často až nemožná.

Bratislava 4. augusta (TASR) - Zabezpečiť návštevu všeobecného lekára alebo lekára – špecialistu v domácnosti či v domove sociálnych služieb je mimoriadne zložité, a tak sú často aj ťažko chorí pacienti odkázaní na návštevy v ambulanciách. Pre TASR to povedala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. "Súkromné ambulancie špecialistov argumentujú, že nemajú kapacity a prostriedky ani na riešenie pacientov, ktorí navštívia ambulancie, a preto odmietajú návštevy u pacientov," hovorí. Doprava imobilných pacientov, pacientov s bolesťami, preležaninami či psychickými problémami do zdravotníckych zariadení, je však pre ich blízkych zaťažujúca, často až nemožná.

Pomôcť môže domáca ošetrovateľská starostlivosť, teda forma zdravotnej starostlivosti poskytovaná pacientom v ich prirodzenom sociálnom prostredí. Poskytujú ju neštátne zdravotnícke zariadenia -agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). "Ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú na základe indikácie všeobecného lekára. Starostlivosť môže odporučiť aj ošetrujúci lekár z hospitalizácie, prípadne odborný lekár, u ktorého bol pacient ošetrený," vysvetlila predsedníčka Asociácie ADOS v SR Janka Bartková.

Podľa Lévyovej je integrovaná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť v domácom a prirodzenom sociálnom prostredí najhumánnejšia a oproti doliečovaniu v nemocnici ekonomický efektívna. "Doma sa všetci cítime najlepšie, čo sa odrazí aj na zlepšení a stabilizácii zdravotného stavu a sebestačnosti, kvality života, odbúra sa potreba prispôsobovania novým podmienkam, zníži sa stres a záťaž," hovorí prezidentka AOPP. Už desaťročia je však podľa nej táto starostlivosť nedocenená a slovenské ADOS riešia existenčné problémy.

Na Slovensku funguje 180 ADOS v ktorých pracuje 808 sestier, čo je podľa Lévyovej veľmi málo v porovnaní s potrebami ťažko chorých pacientov. "Nedostatočné financovanie a personálne kapacity vedú často k tomu, že mnohé ADOS musia aj odmietnuť ošetrovanie niektorých pacientov," tvrdí. V rámci efektivizácie systému zabezpečenia a financovania dlhodobej starostlivosti by podľa nej bolo vhodné poskytovať ťažko chorým pacientom následnú starostlivosť hneď po prepustení z nemocnice práve cestou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Nemocnica tak bude môcť znížiť priemernú dobu hospitalizácie a uvoľnené lôžko využiť pre ďalších pacientov.

ADOS sú hradené zo zdravotných poisťovní na základe výkonov. Podľa AOPP by sa mal zmeniť spôsob úhrady za poskytnutú starostlivosť, ktorý by podporoval dostupnosť služby bez ohľadu na miesto pobytu pacienta aj vo vzdialenejších obciach, napríklad osobitnou úhradou pokrývajúcou náklady za čas a využité pohonné hmoty. V dôsledku toho by sa podľa nej mohol znížiť počet odvrátiteľných hospitalizácií na akútnych lôžkach, počet zbytočných výjazdov záchrannej služby a tiež by sa redukovalo utrpenie ťažko chorých a ich blízkych.