Quantcast
< sekcia Slovensko

Poslanci zvolili piatich kandidátov na ústavných sudcov

Foto: TASR/Štefan Puškáš
Na snímke nezaradená poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská počas tlačovej konferencie Foto: TASR/Martin Baumann

Šiesteho sa členovia snemovne pokúsia vybraťv novej voľbe na májovej schôdzi.

Bratislava 3. apríla (TASR) - Poslancom Národnej rady SR sa dnes ani v opakovanej tajnej voľbe nepodarilo zvoliť šiesteho kandidáta na ústavného sudcu.


Zvolených je tak päť uchádzačov, šiesteho sa členovia snemovne pokúsia vybrať na májovej schôdzi, pričom dovtedy bude vypísaný termín na predkladanie nominácií.

Piati zvolení kandidáti na ústavného sudcu:

sudkyňa Najvyššieho súdu SR Jana Baricová (navrhol ju predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, dostala 78 hlasov)

sudca Krajského súdu v Nitre Ján Bernát (navrhol ho generálny prokurátor Jaromír Čižnár, získal 78 hlasov)

notár a externý vysokoškolský pedagóg Miroslav Ďuriš (navrhol ho prezident Notárskej komory Karol Kovács, 77 hlasov)

predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Eva Fulcová (nominovali ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Pavol Kubíček a šéf Notárskej komory Karol Kovács, 79 hlasov)

predseda Krajského súdu v Košiciach Imrich Volkai (navrhla ho dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriela Dobrovičová, 84 hlasov).

Ak bude kompletná šestica, prezident SR si z nej vyberie troch sudcov, ktorí zasadnú na 12 rokov na Ústavný súd SR a vymenia Jána Lubyho, Juraja Horvátha a Jána Auxta - funkčné obdobie im končí 4. júla tohto roku.


Voľba kandidátov na ústavných sudcov bola posledným bodom 33. schôdze NR SR. Najbližšie riadne rokovanie pléna sa začne 13. mája.

.


Lipšic: Ak prezident vymenuje sudcov, bude to protiústavné

Ak prezident SR Ivan Gašparovič vymenuje troch nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, bude to úmyselné porušovanie Ústavy SR a poslanci by mali konať. Vyhlásil to dnes opozičný člen snemovne Daniel Lipšic (nezaradený) počas rozpravy k voľbe kandidátov na ústavných sudcov.

"Súhlasím, aby prezident Gašparovič naplno vykonával svoje kompetencie do 15. júna. Ale rozhodovať o menovaní sudcov, ktorí nastúpia do funkcií až 4. júla, to nepovažujem len za nelegitímne, ale za protiústavné. Potom by bolo možné, aby sme niekoho volili aj tri roky dopredu. Čo je to za hlúposť?" pýtal sa.

Podľa Lipšica, ak by ústavným sudcom končilo funkčné obdobie do 15. júna, Gašparovič by nových menoval legitímne. "Ale vydávať menovacie akty, ktoré nadobudnú účinnosť až po tomto dátume, je protiústavné. Ak by to prezident Gašparovič chcel urobiť, poslanci by mali konať a dať podnet na ústavný súd, aby dal výklad. Ak by súd tento výklad zdržiaval, novému prezidentovi Andrejovi Kiskovi by som odporučil vymeniť vedenie ústavného súdu," odkázal Lipšic.



Nebezpečný precedens

Vo vymenovaní troch nových ústavných sudcov prezidentom Gašparovičom by videl poslanec nebezpečný precedens, že hlava štátu môže vydávať menovacie akty s účinkami presahujúcimi jej funkčné obdobie. "A to je nezmysel," povedal.

Lipšic sa venoval aj uchádzačom o post kandidáta na ústavného sudcu, konkrétne dvom z trinástich. Kandidát Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre, ktorého navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa Lipšica pôsobil za bývalého režimu ako okresný prokurátor v Nových Zámkoch. "Bol to nomenklatúrny komunistický káder. Po revolúcii pôsobil na generálnej prokuratúre a viedol odbor Úrad špeciálneho prokurátora. Ten sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Počas jeho pôsobenia na tomto odbore bolo podaných nula obžalôb," zdôraznil Lipšic.

Na margo uchádzača Petra Filipa (navrhlo ho predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory), povedal, že zrejme nikde na svete sa nedostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín. Za Mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru na generálnej prokuratúre aj v čase vyšetrovania kauzy únosu Michala Kováča ml. a zmareného referenda. "Samozrejme každý obvinený má právo mať svojho obhajcu, faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je obhajcom Peter Filip. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Piťovci, v každej jednej veci je obhajcom obvinených," povedal Lipšic s tým, je to Filipova vec a nie je to nič trestné, ak by sa však stal ústavným sudcom, považoval by to za veľký škandál.

Slovenská advokátska komora už skôr uviedla, že v súlade so zákonom využila svoje oprávnenie nominovať kandidáta na sudcu ÚS SR, ktorý má dôveru Predsedníctva komory a ktorý vzišiel z demokratickej voľby advokátov zúčastnených na konferencii advokátov. "Slovenská advokátska komora nepodlieha riadeniu ministerstva spravodlivosti ani politickým tlakom a jediným jej kritériom pri nominácii bola odbornosť, ktorú JUDr. Filip ako skúsený právnik a advokát bezpochyby spĺňa. Slovenská advokátska komora oslovila viacerých kandidátov, ktorí nomináciu na sudcu Ústavného súdu odmietli z rôznych dôvodov," uviedla komora. Zároveň zdôraznila, že advokát neobhajuje skutok svojho klienta, ale jeho zákonom priznané práva.

L. Žitňanská apeluje na Smer, aby volil v prospech dôveryhodnosti justície

Poslanci Smeru-SD môžu dnes pomôcť zvýšiť dôveryhodnosť justície, ale rovnako môžu ponechať v súdnictve súčasný stav. Závisieť to bude od ich voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Povedala to dnes v rozprave k voľbe exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená).

"Dnes máte obrovskú zodpovednosť, pretože dnes vaším hlasovaním môžete prezidentovi navrhnúť takých kandidátov, z ktorých, keď budú menovaní traja, sa môže zvýšiť dôveryhodnosť justície ako takej," obrátila sa na poslancov Smeru-SD Žitňanská. Upozornila, že rovnako však sociálni demokrati môžu dnes voliť aj tak, že
prezident nebude môcť vymenovať takých kandidátov, ktorí by dôveryhodnosti justícii pomohli.

"Dovoľte len apel, že tá zodpovednosť je obrovská a pre krajinu je to rozhodnutie mimoriadne dôležité," pokračovala v prihováraní sa sociálnym demokratom. Zdôraznila, že dnešná voľba je oveľa dôležitejšia ako akákoľvek novela Ústavy SR, na ktorej sa dohodol Smer-SD a KDH.

Podľa Žitňanskej sú medzi 13 kandidátmi niekoľkí, ktorí by pomohli zvýšiť dôveryhodnosť slovenského súdnictva. "Bez toho, aby som hovorila mená, si trúfam povedať, že sú medzi nimi ľudia, právnici, ktorí svojim životom a kariérou dávajú dobrý predpoklad na to, že keď ich prezident vyberie, dôvera v justíciu môže narásť," poznamenala. Dôvera je podľa Žitňanskej základ vzťahu občana a justície. Dodala, že justícii dlhodobo na Slovensku dôveruje málo ľudí.

Šesť kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR budú poslanci voliť dnes. Vyberať môžu z 13 uchádzačov. Zo šestice zvolených si prezident Ivan Gašparovič vyberie troch sudcov. Všetci kandidáti sa pred voľbou zúčastnili verejného vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR a podmienky spĺňajú.

Podľa zákona o organizácii Ústavného súdu SR návrhy na voľbu kandidátov na ústavných sudcov môžu podať do parlamentu poslanci NR SR, vláda, predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu SR, generálny prokurátor, záujmové organizácie právnikov a vedecké inštitúcie.