FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Najstarší z rodu Čajakovcov študoval na gymnáziu v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zapojil do práce v Jednote mládeže slovenskej.
Autor TASR
Paludza/Bratislava 5. januára (TASR) – Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynie 190 rokov od jeho narodenia.
Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).
Janko Čajak (známy pod pseudonymom Lohinský) sa narodil 5. januára 1830 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 1. januára 1830) v Paludzi (zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš, bola zatopená priehradou Liptovská Mara). Bol synom kuchára, ktorý sa neskôr stal úradníkom na veľkostatku.
Najstarší z rodu Čajakovcov študoval na gymnáziu v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zapojil do práce v Jednote mládeže slovenskej. V roku 1850 odišiel do Viedne dokončiť teologické štúdiá. O rok neskôr bol učiteľom v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne, kde bol v roku 1861 vysvätený za farára.
Ideove a umelecky sa formoval v levočskej Jednote. V jeho poézii prerážali tóny smútku a sklamania. Tvoril v intenciách ľudovej poézie, využíval jej obraznosť a melodiku. Písal aj satirické básne, v ktorých kritizoval nezdravé javy v spoločenskom a národnom živote. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval básne až koncom 50. rokov v Almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry a v Dobšinského Sokole. V čase aktivizácie národného života, v 60. rokoch, žil v ústraní a nepublikoval.
Básnik bol ženatý s Adelou rodenou Medveckou, sestrou spisovateľky Terézie Vansovej. V roku 1866 ochorel na tuberkulózu, ktorej podľahol 4. februára 1867 v Liptovskom Mikuláši vo veku 37 rokov.
Po smrti Janka Čajaka požiadal o ruku vdovu Adelu Medveckú Čajakovú jeho priateľ, slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský. Tiež knižne vydal básnikove verše pod názvom Básne Janka Čajaka.
Čajakovo dielo súborne vyšlo v roku 1979 v knihe Zrná.
Zdroj: Encyklopédia slovenských spisovateľov(1984)
Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).
Janko Čajak (známy pod pseudonymom Lohinský) sa narodil 5. januára 1830 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 1. januára 1830) v Paludzi (zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš, bola zatopená priehradou Liptovská Mara). Bol synom kuchára, ktorý sa neskôr stal úradníkom na veľkostatku.
Najstarší z rodu Čajakovcov študoval na gymnáziu v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zapojil do práce v Jednote mládeže slovenskej. V roku 1850 odišiel do Viedne dokončiť teologické štúdiá. O rok neskôr bol učiteľom v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne, kde bol v roku 1861 vysvätený za farára.
Ideove a umelecky sa formoval v levočskej Jednote. V jeho poézii prerážali tóny smútku a sklamania. Tvoril v intenciách ľudovej poézie, využíval jej obraznosť a melodiku. Písal aj satirické básne, v ktorých kritizoval nezdravé javy v spoločenskom a národnom živote. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval básne až koncom 50. rokov v Almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry a v Dobšinského Sokole. V čase aktivizácie národného života, v 60. rokoch, žil v ústraní a nepublikoval.
Básnik bol ženatý s Adelou rodenou Medveckou, sestrou spisovateľky Terézie Vansovej. V roku 1866 ochorel na tuberkulózu, ktorej podľahol 4. februára 1867 v Liptovskom Mikuláši vo veku 37 rokov.
Po smrti Janka Čajaka požiadal o ruku vdovu Adelu Medveckú Čajakovú jeho priateľ, slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský. Tiež knižne vydal básnikove verše pod názvom Básne Janka Čajaka.
Čajakovo dielo súborne vyšlo v roku 1979 v knihe Zrná.
Zdroj: Encyklopédia slovenských spisovateľov(1984)
