MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Za nárastom by sociológ hľadal najmä spoločenské faktory ako zvýšená tolerancia spoločnosti či nárast informovanosti.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Počet ľudí s poruchou pohlavnej identity sa za posledné tri roky takmer zdvojnásobil. Ukázali to dáta, ktoré TASR poskytli zdravotné poisťovne. Sociológ Roman Džambazovič za tým vidí tolerantnejšiu a informovanejšiu spoločnosť. O výrazný nárast podľa iniciatívy Inakosť nejde. Sexuologička Oľga Jamborová upozornila, že pre nárast sa dostupnosť starostlivosti pre týchto ľudí zhoršila.
Počet poistencov s poruchou pohlavnej identity od roku 2020 do júla tohto roka stúpol na 299. Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union zdravotná poisťovňa v roku 2020 evidovali 152 poistencov, v roku 2021 to bolo 185 a vlani 282 poistencov. "Dá sa to vysvetliť nedostatkom dát v minulosti a najmä neviditeľnosťou transrodových ľudí a nedostatkom informácií o transrodovosti," reagoval pre TASR Martin Macko, riaditeľ Inakosti, ktorá v rámci poradenstva pracuje s LGBTI+ komunitou.
O výrazný nárast, ktorý by nastolil dlhodobý trend, však podľa neho nejde. "Skúsenosti z demokratických krajín ukazujú v dlhodobých trendoch pozvoľný nárast transrodových ľudí," skonštatoval. Za zvýšeným nárastom v roku 2022 Macko vidí pandémiu. "Na základe našich skúseností môžeme vysvetliť nárast ľudí v roku 2022 ukončením pandemických opatrením a opätovným sprístupnením zdravotnej starostlivosti, ktorá bola počas pandémie pre transrodových ľudí často úplne nedostupná," doplnil.
Za nárastom by sociológ hľadal najmä spoločenské faktory ako zvýšená tolerancia spoločnosti či nárast informovanosti. "Nemôžeme síce hovoriť o úplnom prijatí zo strany slovenskej spoločnosti, ale zmena toho, ako sa o téme píše a hovorí v spoločnosti, poukazuje na výrazné zmeny. Tí, ktorí sa báli či hanbili, môžu zažiť coming out a vyhľadať zdravotnú pomoc či poradenstvo. V prípade tých, ktorí nedokázali pomenovať, čo cítia a prežívajú, ide o zvýšenú možnosť sa o téme dozvedieť viac, lebo už nejde o tabuizovanú záležitosť," priblížil pre TASR Džambazovič, ktorý je aj vedúci Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Sexuologička Jamborová predpokladá viacero faktorov. "Ako aj iné poruchy majú multifaktoriálny pôvod, predpokladám, že aj v tomto prípade je za týmto nárastom viac dôvodov. Viac sa o probléme hovorí, dokonca sa dostáva do politických rozhovorov, hoci jeho riešenie je čisto medicínsky problém," podotkla pre TASR. Doplnila, že sexuálne identita u dieťaťa sa vyvíja ešte pred narodením. "Značnou mierou sa na vývoji sexuálnej identity podieľa hormonálne nastavenie, respektíve ich poruchy u budúcej matky. Práve hladiny pohlavných hormónov majú veľký vplyv na formovanie budúceho psychického pohlavia v mozgových štruktúrach," ozrejmila.
Pre nárast klientov sa u špecialistov čaká na termín aj niekoľko mesiacov. "Odborníkov, ktorí sa venujú diagnostike a liečbe rodovej dysfórie, je stále málo. Donedávna jediní, ktorí mohli riešiť takúto problematiku, museli byť psychiatri-sexuológovia," povedala Jamborová. Upozornila, že tí sú na Slovensku štyria alebo piati. "Svitá však nádej, lebo už je možné študovať na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v študijnom programe zo Sexuológie. Takže sa už vychováva nová generácia špecialistov a odborníkov, ktorí by mali ukončiť štúdium budúci rok a starostlivosť sa tak snáď stane dostupnejšou," dodala.
Dostupnejšej liečbe mali podľa jej slov pomôcť aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy a odborné usmernenie pre ostatných psychiatrov. "Ostáva však na ich dobrovoľnosti, či sa reálne budú chcieť venovať takýmto pacientom alebo ich odošlú k špecialistovi," dodala sexuologička. Podotkla, že problém so sexuálnou identitou sa najviac prejaví v období puberty a dospievania a detskí sexuológovia na Slovensku nie sú vôbec. "V tomto prípade s diagnózou pracujú detskí psychiatri. Ako vieme, aj pedopsychiatrov je žalostne málo," zhodnotila.
Upozornila, že odpovede na otázky týkajúce sa nejasnej identity treba hľadať spolu s odborníkom. "V mnohých prípadoch sa nakoniec viacerými vyšetreniami zistí, že nešlo o poruchu sexuálnej identity, ale o iné poruchy, napríklad poruchy osobnosti, alebo iné vážnejšie psychické poruchy. Presnú príčinu vzniku poruchy sexuálnej identity nepoznáme. Sú biologickej podstaty. Nejde o rozhodnutie v nejakej fáze života, že budem žiť ako opačné pohlavie," zhrnula sexuologička.
Túžba jedinca žiť a byť akceptovaný okolím ako príslušník opačného pohlavia je podľa nej sprevádzaná nespokojnosťou s fyzickým vzhľadom aktuálneho pohlavia a potrebou hormonálnej liečby, prípadne aj potrebou chirurgických zákrokov. Tomuto javu sa hovorí rodová dysfória a prejavuje sa potrebou obliekať sa ako príslušné pohlavie, správať sa tak a aj byť oslovovaný v želanom rode a želaným menom.
Počet poistencov s poruchou pohlavnej identity od roku 2020 do júla tohto roka stúpol na 299. Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union zdravotná poisťovňa v roku 2020 evidovali 152 poistencov, v roku 2021 to bolo 185 a vlani 282 poistencov. "Dá sa to vysvetliť nedostatkom dát v minulosti a najmä neviditeľnosťou transrodových ľudí a nedostatkom informácií o transrodovosti," reagoval pre TASR Martin Macko, riaditeľ Inakosti, ktorá v rámci poradenstva pracuje s LGBTI+ komunitou.
O výrazný nárast, ktorý by nastolil dlhodobý trend, však podľa neho nejde. "Skúsenosti z demokratických krajín ukazujú v dlhodobých trendoch pozvoľný nárast transrodových ľudí," skonštatoval. Za zvýšeným nárastom v roku 2022 Macko vidí pandémiu. "Na základe našich skúseností môžeme vysvetliť nárast ľudí v roku 2022 ukončením pandemických opatrením a opätovným sprístupnením zdravotnej starostlivosti, ktorá bola počas pandémie pre transrodových ľudí často úplne nedostupná," doplnil.
Za nárastom by sociológ hľadal najmä spoločenské faktory ako zvýšená tolerancia spoločnosti či nárast informovanosti. "Nemôžeme síce hovoriť o úplnom prijatí zo strany slovenskej spoločnosti, ale zmena toho, ako sa o téme píše a hovorí v spoločnosti, poukazuje na výrazné zmeny. Tí, ktorí sa báli či hanbili, môžu zažiť coming out a vyhľadať zdravotnú pomoc či poradenstvo. V prípade tých, ktorí nedokázali pomenovať, čo cítia a prežívajú, ide o zvýšenú možnosť sa o téme dozvedieť viac, lebo už nejde o tabuizovanú záležitosť," priblížil pre TASR Džambazovič, ktorý je aj vedúci Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Sexuologička Jamborová predpokladá viacero faktorov. "Ako aj iné poruchy majú multifaktoriálny pôvod, predpokladám, že aj v tomto prípade je za týmto nárastom viac dôvodov. Viac sa o probléme hovorí, dokonca sa dostáva do politických rozhovorov, hoci jeho riešenie je čisto medicínsky problém," podotkla pre TASR. Doplnila, že sexuálne identita u dieťaťa sa vyvíja ešte pred narodením. "Značnou mierou sa na vývoji sexuálnej identity podieľa hormonálne nastavenie, respektíve ich poruchy u budúcej matky. Práve hladiny pohlavných hormónov majú veľký vplyv na formovanie budúceho psychického pohlavia v mozgových štruktúrach," ozrejmila.
Pre nárast klientov sa u špecialistov čaká na termín aj niekoľko mesiacov. "Odborníkov, ktorí sa venujú diagnostike a liečbe rodovej dysfórie, je stále málo. Donedávna jediní, ktorí mohli riešiť takúto problematiku, museli byť psychiatri-sexuológovia," povedala Jamborová. Upozornila, že tí sú na Slovensku štyria alebo piati. "Svitá však nádej, lebo už je možné študovať na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v študijnom programe zo Sexuológie. Takže sa už vychováva nová generácia špecialistov a odborníkov, ktorí by mali ukončiť štúdium budúci rok a starostlivosť sa tak snáď stane dostupnejšou," dodala.
Dostupnejšej liečbe mali podľa jej slov pomôcť aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy a odborné usmernenie pre ostatných psychiatrov. "Ostáva však na ich dobrovoľnosti, či sa reálne budú chcieť venovať takýmto pacientom alebo ich odošlú k špecialistovi," dodala sexuologička. Podotkla, že problém so sexuálnou identitou sa najviac prejaví v období puberty a dospievania a detskí sexuológovia na Slovensku nie sú vôbec. "V tomto prípade s diagnózou pracujú detskí psychiatri. Ako vieme, aj pedopsychiatrov je žalostne málo," zhodnotila.
Upozornila, že odpovede na otázky týkajúce sa nejasnej identity treba hľadať spolu s odborníkom. "V mnohých prípadoch sa nakoniec viacerými vyšetreniami zistí, že nešlo o poruchu sexuálnej identity, ale o iné poruchy, napríklad poruchy osobnosti, alebo iné vážnejšie psychické poruchy. Presnú príčinu vzniku poruchy sexuálnej identity nepoznáme. Sú biologickej podstaty. Nejde o rozhodnutie v nejakej fáze života, že budem žiť ako opačné pohlavie," zhrnula sexuologička.
Túžba jedinca žiť a byť akceptovaný okolím ako príslušník opačného pohlavia je podľa nej sprevádzaná nespokojnosťou s fyzickým vzhľadom aktuálneho pohlavia a potrebou hormonálnej liečby, prípadne aj potrebou chirurgických zákrokov. Tomuto javu sa hovorí rodová dysfória a prejavuje sa potrebou obliekať sa ako príslušné pohlavie, správať sa tak a aj byť oslovovaný v želanom rode a želaným menom.
