Quantcast
< sekcia Slovensko

Ľudia s vodiacimi psami pri vstupe na rôzne miesta bojujú s neochotou

Nevidiaca cestujúca s vodiacim psom 21. marca 2011, archívna foto. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

S človekom, ktorému pomáhajú špeciálne psy, môžu podľa zákona upravujúceho niektoré podmienky držania psov vstúpiť aj na miesta, kam majú iné psy prístup zakázaný.

Bratislava 8. marca (TASR) - Povolenie vstupu psov so špeciálnym výcvikom do reštaurácií, dopravných prostriedkov a na ďalšie miesta upravuje zákon, problémy pramenia predovšetkým z nevedomosti ľudí, ich arogancie a neochoty. Pre TASR to povedali riaditeľky organizácií realizujúcich výcvik vodiacich, asistenčných a signálnych psov.

"Problém je napríklad aj v kostoloch či zdravotníckych zariadeniach," tvrdí riaditeľka občianskeho združenia Pes človeku Zuzana Kútiková. Vodiace, asistenčné a signálne psy sú klasifikované ako kompenzačné pomôcky a zabezpečujú človeku, ktorý má zrakové alebo iné ťažké zdravotné postihnutie, pomoc pri každodenných činnostiach. S človekom, ktorému pomáhajú, môžu podľa zákona upravujúceho niektoré podmienky držania psov vstúpiť aj na miesta, kam majú iné psy prístup zakázaný. Riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiacich psov Katarína Obuchová priblížila, že prístup týchto psov do stravovacích zariadení špecificky umožňuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, konkrétne jeho časť zaoberajúca sa zariadeniami spoločného stravovania.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) eviduje viaceré podnety súvisiace s tým, že človeka s vodiacim či asistenčným psom nechceli niekam pustiť. Medializovaný bol prípad nevidiaceho chlapca, ktorého s vodiacim psom nechceli pustiť do motorestu v Lovčiciach. Okrem toho komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská tiež viackrát riešila odmietnutie ubytovania s vodiacim psom v rekreačných zariadeniach, nepovolenie vstupu do kostolov, divadiel a ďalších kultúrnych inštitúcií, napríklad kín, múzeí či koncertných sál. Ďalším ľuďom s vodiacimi psami neumožnili vstúpiť do stravovacích zariadení či do predajne ovocia a zeleniny.

Špeciálne vycvičený pes podľa zákona pri výkone činnosti, na ktorú bol vycvičený, nemusí byť na vôdzke ani nosiť náhubok. "Jednou z úloh týchto psov je aj podávanie predmetov osobám so zdravotným postihnutím," vysvetľuje Stavrovská. "Požadovaním náhubku alebo vôdzky môže dôjsť k obmedzeniu asistenčných funkcií, na ktoré boli psy vycvičené. Pri niektorých typoch zdravotného postihnutia je pre človeka dokonca nemožné náhubok nasadiť alebo dať dole," doplnila.

Obuchová tvrdí, že vo všeobecnosti sa klienti výcvikovej školy zhodujú, že povedomie verejnosti o tejto téme sa postupne zvyšuje a s negatívnymi reakciami sa stretávajú čoraz menej.