< sekcia Slovensko

Výbor NR SR neschválil uznesenie k stratégii ľudských práv

Slovenská národná rada. Ilustračné foto. Foto: TASR/Michal Svítok

Dokument podľa šéfa rezortu diplomacie Miroslava Lajčáka reflektuje nielen potreby zraniteľných skupín, ale aj mapuje stav a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku.

Bratislava 17. júna (TASR) – Členovia parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny dnes neprijali žiadne uznesenie k celoštátnej stratégii ľudských práv. Tú na jeho zasadnutie prišiel predstaviť šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý je ako predseda ľudskoprávnej rady vlády gestorom vypracovania stratégie.

Ako Lajčák uviedol, jej príprava trvá už tretí rok, pričom verí, že sa nachádza vo svojej záverečnej fáze, keďže vo štvrtok 19. júna sa končí pripomienkové konanie a do konca júna sa má dostať na rokovanie vlády.

Dokument podľa neho reflektuje nielen potreby zraniteľných skupín, ale aj mapuje stav a dodržiavanie ľudských práv na Slovensku. Proces jeho tvorby označil za otvorený a transparentný. "Názory, všetkých, ktorí chceli prispieť do diskusie, boli vypočuté," konštatoval.

Člen výboru Béla Bugár (Most-Híd) však oponoval, že návrhy sa síce mohli posielať, ale z nich nebolo akceptované nič. V tejto súvislosti poukázal na prílohu číslo 1 stratégie, ktorá sa týka problematiky menšín. Ako dodal, obsahuje množstvo závažných nepresností. Navrhoval preto celý materiál zaradiť na korektúru. Príloha podľa neho konštatuje určité práva a možnosti menšín, ale nenaznačuje reálne problémy pri ich uplatňovaní.

Problémové prílohy

Bugár rovnako ako predseda výboru Rudolf Chmel (Most-Híd) vyjadrili počudovanie nad tým, prečo všetkých 14 príloh nie je integrálnou súčasťou stratégie, keďže sú konkrétnym výstupom toho, čo pomenúva vo svojej hlavnej časti. Chmelovi tiež chýbalo jej presné časové ohraničenie a plnenie, ako aj taxatívne vymenovanie ministrov, pre ktorých z nej vyplynú konkrétne úlohy a vypracovanie akčných plánov.

Lajčák na to reagoval, že prílohy nemôžu byť súčasťou stratégie, lebo inak by na nej nikdy nebola celospoločenská zhoda. "Majú informatívny charakter. Neviem si predstaviť, že by sme ich spravili súčasťou stratégie ako takej," poznamenal. Je presvedčený, že celý takto vytvorený dokument by vyvolal explóziu, pričom by Slovensko potrebovalo ešte 10 rokov debaty na túto tému a aj tak by nedospelo ku konsenzu. Stratégia sa orientuje na tie zraniteľné skupiny, ktoré nie sú zaštítené žiadnym právnym aktom. "Chcem dokument, ktorý nerozdeľuje spoločnosť. Je to základný kameň, na ktorom budeme stavať," zdôraznil.

Pripomenul, že ide o rámcový materiál, ktorý predpokladá vypracovanie akčných plánov pre minimálne štyri oblasti. V nich budú konkrétne politiky. "Akčné plány budú tak ambiciózne, ako bude politická vôľa," deklaroval Lajčák.

Dotkol sa aj vlny kritiky, ktorá sa vzniesla na tento materiál. Poukázal na to, že tá sa sústreďuje iba na jednu tému, a to konkrétne LGBTI ľudí, pričom zvyšnej problematike sa nevenuje žiadna pozornosť. Na Slovensku mu chýba širšie povedomie o ľudských právach, pričom podľa neho treba investovať do výchovy a vzdelávania v tejto oblasti.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.