Bratislava 9. januára (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR fungovalo v minulom roku bez plánu priorít. Do parlamentu predkladalo návrhy zákonov, ktoré prichádzali na poslednú chvíľu a neboli dostatočne prediskutované s odbornou obcou. Taktiež dávalo aj návrhy v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré nebol reálny dôvod. Pre TASR to uviedol člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Marián Čaučík (KDH) v súvislosti s hodnotením roka 2024 v oblasti životného prostredia.

"Nekvalita zákonov sa ukázala aj v procese ich schvaľovania v NR SR, kde ich koaliční poslanci opakovane opravovali pozmeňujúcimi návrhmi z dielne ministerstva. Niektoré zákony boli predkladané ako poslanecké návrhy, ktoré neumožnili ani to, aby prešli procesom medzirezortného pripomienkového konania," skonštatoval poslanec.

Veľké výhrady boli podľa Čaučíka voči zmene zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Táto novela zefektívnila procesy posudzovania, ktoré boli príliš dlhé, no zároveň obmedzila prístup verejnosti a susediacich obcí k informáciám pri posúdení vplyvov investícií na zdravie obyvateľov, životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky, povedal.

"Pozitívny posun nastal pri podpore projektov miest a obcí z Environmentálneho fondu na budovanie vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a zatepľovanie verejných budov," tvrdí Čaučík. Pokračoval, že oproti minulému obdobiu sa tiež podarilo zrýchliť tempo vyplatených príspevkov na obnovu rodinných domov z programu Obnov dom financovaného z plánu obnovy, zjednodušiť podávanie žiadostí a odbúrať prebytočnú administratívu.

Poslanec ocenil prijatie novely zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o civilnej ochrane, ktorá umožňovala v prípade výskytu medveďov v obciach alebo ich blízkosti vyhlásiť mimoriadnu situáciu a žiadať od ministerstva výnimku na odstránenie problémového jedinca.

Ministerstvo podľa Čaučíka nevyriešilo problematiku legislatívneho nastavenia zberu a triedenia textilu pre rok 2025 a obciam poskytlo iba metodickú príručku, ktorou sa prenáša zodpovednosť na mestá a obce. Problémom MŽP boli aj personálne výmeny a neodôvodnené odvolávanie odborníkov z vedúcich pozícií v podriadených organizáciách, dodal.

"Obrovským problémom je jednoznačne strata dôvery voči odborným aj politickým krokom ministerstva zo strany odbornej verejnosti, ktorá opakovane hovorí o rozklade ochrany prírody na Slovensku a o porušovaní ústavného aj medzinárodného práva občanov na priaznivé životné prostredie," skonštatoval Čaučík.

Envirorezort by sa mal v tomto roku podľa neho zamerať na obnovenie dôvery, vysvetľovanie svojich krokov a plánov a tiež na dialóg s odborníkmi v sektore životného prostredia v prospech efektívneho a udržateľného fungovania rezortu.

MŽP reagovalo, že pod vedením ministra Tomáša Tarabu (nominant SNS) presadilo zákony, ktoré pomôžu investorom, aby nemuseli zo Slovenska odchádzať a ľuďom, aby mohli stavať na svojich pozemkoch bez šikany mimovládnych organizácií.

Poukázalo tiež na to, že do odkanalizovania obcí a miest smerujú stovky miliónov eur. "Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré nedokázalo odkanalizovať ani obce na Orave, kde si desaťročia udržuje najvyššiu priazeň občanov, správne by malo podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi akurát tak poďakovať za to, že envirorezort doniesol ľuďom aspoň základnú infraštruktúru," uviedlo ministerstvo. KDH svojím vyjadrením podľa Tarabu ukázalo, prečo nedokázalo priniesť ľuďom základnú infraštruktúru, a to napriek tomu, že bolo súčasťou vlád.