Bratislava 26. októbra (TASR) - Poslanci Národnej rady SR by mohli chodiť na poslanecké prieskumy bez toho, aby im to príslušný výbor odobril. Podľa návrhu poslanca SaS Martina Chrena by im mohlo stačiť oznámenie o vykonaní prieskumu, pod ktoré sa podpíše 15 zákonodarcov. Návrh predniesol v závere ôsmeho rokovacieho dňa ôsmej schôdze v rozprave k novele rokovacieho poriadku, ktorá dáva predsedovi parlamentu silnejšie právomoci.

Chren prichádza s iniciatívou preto, lebo sa stáva, že sa poslanci rozhodnú ísť na prieskum a v inštitúcii, ktorú chcú navštíviť, ich otočia a nedajú požadované informácie. Liberál by chcel, aby členovia parlamentu mohli robiť prieskumy napríklad vo vláde, na ministerstvách, v ústredných orgánoch štátnej správy, na Najvyššom kontrolnom úrade, v Národnej banke Slovenska, vo verejných školách, v Úrade na ochranu osobných údajov, v Sociálnej poisťovni či vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Rozhlase a televízii Slovenska, Tlačovej agentúre SR, Ústave pamäti národa či vo Fonde národného majetku.

Poslanci by podľa návrhu mohli vstupovať do inštitúcií a požadovať informácie. Dané orgány by boli povinné poslancom poskytnúť informácie a vysvetlenia, museli by umožniť nahliadnutie do spisu, ako aj robiť si kópie. Poslanci by museli o niektorých zisteniach mlčať aj po skončení mandátu. Podľa Chrena je zmena v poslaneckých prieskumoch akútna.

Kresťanskému demokratovi Pavlovi Abrhanovi sa pozmeňovací návrh k novele nepozdáva. "Neviem si predstaviť, že 11 poslancov SaS a pár iných pôjde na prieskum, prijmú uznesenie, následne sa zídu poslanci Smeru, prijmú iné uznesenie a vznikne chaos," reagoval na návrh Abrhan. Pochybuje aj o tom, či je správne, aby podľa prípadných nových pravidiel chodili poslanci na prieskum do verejnoprávnych médií. "Ak budú takto politické skupiny chodiť, navštevovať a prijímať uznesenia, obávam sa, že takto verejnoprávnosť týchto médií veľmi nepodporíme," povedal v rozprave Abrhan.

Pred zavedením neporiadku a chaosu varuje aj predseda klubu KDH Pavol Hrušovský. Chrena varoval, že u kresťanských demokratov návrh neuspeje. Odporučil mu stiahnuť návrh a diskutovať o zmenách. V súčasnosti sa Hrušovský prihovára za to, aby sa k novele nepripájali pozmeňovacie návrhy, ako bolo dohodnuté na grémiu. "Rešpektovať džentlmenské dohody treba," doplnil ho šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič. Ten má na programe schôdze vlastný návrh o poslaneckých prieskumoch, chcel by ním zaviesť individuálne prieskumy. Prihovára sa však skôr za to, aby postavenie poslancov riešila pracovná skupina na to určená.

Novela rokovacieho poriadku má dať šéfovi parlamentu, ktorým je dnes Pavol Paška (Smer-SD), silnejšie právomoci. Nie však také veľké, ako bolo pôvodne v pláne. Poslanci sa na tom dohodli na grémiu. "Predseda parlamentu bude môcť len zaraďovať nové body do programu, ukončiť rozpravu predčasne nebude môcť. Je to dodržanie džentlmenskej dohody a nič iné sa teraz meniť nebude," povedal po grémiu Viskupič. Okresanie novely potvrdila aj jej spoluautorka Jana Laššáková (Smer-SD). "Podpora bola naprieč politickým spektrom, pozmeňujúci návrh podpíšu zástupcovia všetkých poslaneckých klubov," avizovala.

Novela rokovacieho poriadku vznikla preto, lebo vládny Smer-SD aj napriek jasnej väčšine v parlamentne nespĺňa zákonnú povinnosť (minimálne tri poslanecké kluby) dopĺňať do programu schôdze nové body, keďže je tvorený len jedným klubom. Opozícia tvorená piatimi klubmi takúto možnosť má. Predkladatelia chcú teda doplnením právomocí šéfovi zákonodarného zboru vyvážiť postavenie jednotlivých poslaneckých klubov v parlamente.

O novele rozhodnú poslanci v pondelok 29. októbra, rovnako ako o ostatných prerokovaných bodoch. V úvode ďalšieho týždňa prediskutujú návrh zavedenia registrovaných partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia z dielne Lucie Nicholsonovej (SaS).