Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia Slovensko

Národní experti sú do EEA vyslaní na maximálne štyri roky

Ilustračná snímka. Foto: Matej Minčeff

Experti EEA dáta analyzujú a vytvárajú tak obraz, v akom stave je životné prostredie a jeho jednotlivé oblasti ako voda, pôda, ovzdušie, odpady či zmena klímy.

Bratislava 16. októbra (TASR) - V Európskej environmentálnej agentúre (EEA) sídliacej v dánskej Kodani pracuje šesť Slovákov. Štyria Slováci sú stálymi zamestnancami. Dvaja sú národnými expertmi na adaptáciu na zmenu klímy a kvalitu ovzdušia. Pre TASR to uviedol Milan Chrenko, Slovák pracujúci v EEA.

EEA je agentúrou Európskej únie pôsobiacou od roku 1994. Jej úlohou je poskytovať "včasné, cielené a spoľahlivé informácie o životnom prostredí" na základe údajov z členských a spolupracujúcich krajín a spracovať ich do európskych požiadaviek, približuje Chrenko. Experti EEA dáta analyzujú a vytvárajú tak obraz, v akom stave je životné prostredie a jeho jednotlivé oblasti ako voda, pôda, ovzdušie, odpady či zmena klímy. Druhou časťou práce je posilňovať spoluprácu krajín v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, vysvetlil.

Národných expertov vysiela krajina do agentúry na maximálne štyri roky. Majú pomôcť krajinám s ich problémovými oblasťami. Naši experti sú v priamom kontakte so slovenským ministerstvom životného prostredia. "Pre nás to znamená, že máme priamy kontakt s krajinami a lepšie rozumieme špecifikám danej krajiny," podotkol Chrenko. Slovenskí experti sú v súčasnosti v agentúre zameraní na adaptáciu na zmenu klímy a kvalitu ovzdušia.

"Národní experti majú v EEA možnosť pracovať so špičkovými expertmi z celej Európy a s najnovšími poznatkami a technológiami a tak si zvyšovať svoju odbornosť," hovorí Chrenko. Dodal, že cieľom je, aby experti po návrate do svojej krajiny poskytovali expertízu ministerstvu životného prostredia a inštitúciám v SR.

Dáta a informácie o stave životného prostredia získava EEA najmä prostredníctvom Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet), do ktorej sa informácie dostávajú z národných kontaktných miest vrátane Slovenska. "Legislatíva ukladá povinnosť všetkým krajinám Európskej únie nominovať kontaktné body v jednotlivých krajinách a vytvoriť tak národné siete s expertmi na ovzdušie, vodu, odpady, obehovú ekonomiku, biodiverzitu a klimatickú zmenu a pod.," uviedol Chrenko.

Zároveň si nemyslí, že by si krajiny dáta o stave životného prostredia prilepšovali. Sieť zhromažďuje informácie o životnom prostredí a má nastavené vysoké štandardy, akým spôsobom sa majú informácie zhromažďovať a reportovať. Dáta sa tiež porovnávajú s predchádzajúcim obdobím. "Myslím si, že by si málokto dovolil reportovať niečo, čo nie je pravda," skonštatoval Chrenko.

Každých päť rokov vychádza z dielne EEA správa o stave životného prostredia v Európe. Report je podľa Chrenka kľúčový najmä pre tvorcov politík a odbornú verejnosť. EEA im dáva súhrnné informácie o jednotlivých oblastiach životného prostredia. Európska komisia a členské krajiny tak vedia, aká je situácia, a podľa toho nastavujú ciele politík a jednotlivé aktivity. Chrenko dopĺňa, že agentúra sprístupňuje svoje dáta a informácie najmä v digitálnej podobe, vydáva však aj ročné správy tzv. Signals, správy o environmentálnych problémoch či tematické správy.

V súčasnosti tvorí EEA 27 členských štátov Európskej únie spolu s Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom, Švajčiarskom a Tureckom. Spolupracujúcimi krajinami je šesť krajín západného Balkánu - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo. Slovensko sa stalo súčasťou EEA v roku 2001.