< sekcia Slovensko

M. Filipová: Výzvou v národnostnom školstve je vyučovanie slovenčiny

Na archívnej snímke štátna tajomníčka ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR) Monika Filipová. Foto: TASR - Martin Baumann

Prečítajte si rozhovor so štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Monikou Filipovou.

Bratislava 27. augusta (TASR) – Najväčšou výzvou v národnostnom školstve je vyučovanie slovenského jazyka. V rozhovore pre TASR to priblížila štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Monika Filipová. Uviedla aj to, na čom aktuálne pracuje v prospech vzdelávania národnostných menšín na Slovensku, či to, aký prínos má pre národnostné menšiny možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku.


-Čo sa vám podarilo urobiť v prospech národnostného školstva od nástupu do funkcie štátnej tajomníčky na rezorte školstva?-

Prvý krok bol možno symbolický a bola to práve komunikácia v jazykoch národnostných menšín. Na webovej stránke ministerstve školstva sme vytvorili samostatnú kolónku pre národnostné školstvo a preložili sme to do maďarského, rusínskeho a rómskeho jazyka. Komunikujeme najmä v maďarčine, pretože takýchto škôl je na Slovensku v rámci národnostného školstva najviac. Vydali sme rozhodnutia v maďarčine, dokonca historicky prvýkrát jedno rozhodnutie vyšlo aj v rómskom jazyku. Preložili sme aj obsah portálu Učíme na diaľku, kde sa nachádzajú didaktické pomôcky a učebné materiály pre učiteľov, žiakov aj rodičov. Okrem toho sa nám aj napriek koronakríze podarilo zvýšiť finančné prostriedky na národnostné školstvo. Vypísali sme výzvu v hodnote 48.000 eur. Podarilo sa nám zaradiť aj dve maďarské postupové súťaže do oficiálneho zoznamu súťaží. Na jednej strane sú to symbolické kroky, riešime aj finančnú stránku, a na druhej strane pracujeme aj na opatreniach, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády (PVV).

-Čo plánujete urobiť v tejto oblasti školstva počas volebného obdobia?-

Hlavným cieľom je naplniť úlohy, ktoré boli určené v PVV. Za najväčší problém v národnostnom školstve považujem vyučovanie slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Tejto téme sme sa začali intenzívne venovať. Uvedomujem si, že už v minulosti boli viaceré aktivity smerujúce k zlepšeniu kvality výučby na maďarských školách. Inovujeme postupy v metodike a chceme, aby sa slovenčina na týchto školách vyučovala ako druhý jazyk. Pracujeme aj na nových metodických a učebných pomôckach. Za dôležitú považujem aj praktickú časť ovládania slovenského jazyka. Malo by ísť napríklad o letné tábory či výmenné pobyty. Chceli by sme pripraviť aj analýzu národnostných škôl a málotriednych škôl.

-Na čom pracujete v súčasnosti?-

Pracujeme na definovaní pojmu národnostného školstva. Máme pripravenú interne novelu zákona, kde sa má definovať. Takáto iniciatíva už bola aj počas predchádzajúcej vlády, ale neprešlo to. Veríme, že nám sa to podarí, keďže to máme aj v PVV. Bol by to veľký prínos pre tie školy, pretože v niektorých záležitostiach sú špecifické. Samozrejme, budeme o tom diskutovať aj vo väčšej odbornej skupine. Veríme, že to tento rok predložíme aj na vládu. Okrem toho pracujem na tom, aby som dobudovala sekciu národnostného školstva na ministerstve.

-Absolvovali ste aj stretnutie so štátnym tajomníkom pre národnú politiku Maďarska Árpádom Jánosom Potápim. Ako oni vnímajú situáciu škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku?-

Bolo to veľmi konštruktívne stretnutie. Príjemne ma prekvapilo, že sme sa zhodli napríklad na výučbe slovenského jazyka. Z diskusie vyplynulo, že ak chceme zachovať kvalitu siete maďarských škôl, rodičia by si mali vybrať pre svoje dieťa už maďarskú materskú školu. Druhou témou, ktorej sme sa venovali, bola podpora siete škôl. Chceme, aby boli školy kvalitné. Najskôr však chceme urobiť analýzu a opierať sa o dáta.


-Aký prínos má pre národnostné menšiny možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku?-

Tu môžem spomenúť vlastnú skúsenosť, keďže ja som tiež príslušníčka maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Chodila som do maďarskej materskej a základnej školy, ale aj na gymnázium s maďarským vyučovacím jazykom. Na slovenskú školu som šla až na vysokej škole. Vyrástla som v rodine, kde sme komunikovali v maďarskom jazyku. Neviem si predstaviť, že by išla do slovenskej školy, keďže v tom čase bola pre mňa slovenčina rovnako cudzí jazyk ako napríklad angličtina. Bol to veľký prínos, pretože som sa vedela učiť v mojom materinskom jazyku písanie, čítanie či matematiku. Má to však prínos aj v uvedomení si zachovania identity a kultúry.


-Čo je najväčším problémom takýchto škôl?-

Určite to nie je kvalita. Máme veľmi veľa kvalitných národnostných škôl. Kardinálnym problémom je však výučba slovenského jazyka, musíme si to reálne priznať a začať sa tomu venovať. Česť výnimkám, pretože sú školy a učitelia, ktoré ho vedia veľmi dobre vyučovať. Ostatné problémy národnostných škôl sú totožné s tými, ktoré majú slovenské školy. Ide napríklad o učebnice, vzdelávanie či ohodnotenie pedagógov.


-V tomto školskom roku sa otvára trh s učebnicami pre prvý stupeň základných škôl. Ako je to s učebnicami pre školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín, je ich na trhu dostatok?-

Učebnice sú dlhodobý problém nielen pre národnostné školy, ale aj pre tie klasické. Chceli by sme mať nové učebnice na výučbu slovenského jazyka. Učebnice však absentujú v mnohých predmetoch. Často je k dispozícii len jeden druh učebnice a ide o preklad zo slovenského jazyka do maďarčiny. Problematické sú napríklad učebnice na matematiku či dejepis, chceme sa však venovať aj prierezovým témam. Čo by však mohlo pomôcť, je to, keby sme učebnice z Maďarska vedeli schvaľovať cez schvaľovaciu doložku Štátneho pedagogického ústavu. Tým by sme ušetrili a nemuseli by sme prekladať a vytvárať nové učebnice.


-Na podporu regionálnej a multikultúrnej výchovy žiakov patriacich k národnostným menšinám ste vyčlenili v tomu roku 48.000 eur. Aktuálne je v tejto oblasti vyhlásená výzva. Na aké projekty budú môcť školy získané financie použiť?-

Školy sa môžu do tejto výzvy prihlasovať do 7. septembra. Výzva je koncipovaná tak, aby sme podporili identitu, ale aj národnostné školstvo. Prihlásiť sa môžu s projektmi, ktoré sa zameriavajú napríklad na spoznávanie národnostných menšín, kultúr či identity cez históriu. Zamerané môžu byť napríklad aj na rómsky holokaust, podporujeme aj prierezové témy, ako je napríklad finančná gramotnosť.

-Je možno aj toto spôsob, ako podporiť národnostné školstvo?-

Ja verím, že áno. Zo strany ministerstva školstva to vnímam ako istú symboliku, že chceme národnostným menšinám ukázať, že ich považujeme za dôležité.