FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Jedným z jeho najznámejších projektov je metodika výpočtu dôstojnej mzdy, ktorá sa využíva v 175 krajinách sveta.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) - Budovanie dôvery vo vedu je strategicky dôležité pre napredovanie krajiny. Pre TASR to uviedol laureát ocenenia ESET Science Award 2025 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, ekonóm Martin Kahanec. Patrí medzi najvýznamnejších európskych odborníkov na trh práce, migráciu a sociálne nerovnosti.
„Dôvera medzi ľuďmi, aj vo vedu, historicky vedie k lepším výsledkom, vytvára podmienky pre spoluprácu, pre kooperatívne správanie ľudí, zamestnávateľov, zamestnancov, sociálnych partnerov, miest a obcí. (...) Budovanie dôvery spoločnosti je strategicky dôležité pre napredovanie, pre vyššiu kvalitu života a pre spravodlivejšiu krajinu,“ hovorí Kahanec.
Ako ekonóm sa dlhodobo zaoberá tým, ako sa pracovné trhy menia pod vplyvom globalizácie, technologických inovácií a presunu pracovnej sily. „Skúmam, ako sa pracovné trhy menia a ako môžu verejné politiky pomôcť ľuďom, ktorí majú s uplatnením väčšie ťažkosti - napríklad migrantom alebo znevýhodneným skupinám. Zároveň hľadám spôsoby, ako tieto vedecké poznatky pretaviť do účinných opatrení, ktoré pomáhajú v praxi,“ priblížil pre TASR.
Jedným z jeho najznámejších projektov je metodika výpočtu dôstojnej mzdy, ktorá sa využíva v 175 krajinách sveta. „Tento koncept vznikol v Medzinárodnej organizácii práce. My sme ho ďalej rozvinuli a prispôsobili tak, aby sa dal aplikovať globálne. Na Slovensku ho používame v štyroch regiónoch - Bratislava, Západ, Stred a Východ,“ vysvetlil.
Údaje o dôstojných mzdách využívajú aj zamestnávatelia, ktorí na ich základe nastavujú mzdové politiky. Podľa Kahanca majú tieto výskumy priamy vplyv na reálne výplatné pásky ľudí. „Naše poznatky sú spomínané aj v smernici Európskej únie o adekvátnej minimálnej mzde ako zdroj dát pre tvorbu mzdových politík,“ dodal.
Kahanec upozorňuje, že obdobia ekonomickej konsolidácie vždy vplývajú na ľudí, najmä na zraniteľné skupiny. „Vidíme, že konsolidácia doľahne na plecia tých najľahšie zdaniteľných častí spoločnosti. Zníži kapacitu miest a obcí pomáhať komunitám a utlmí ekonomickú aktivitu v regiónoch,“ skonštatoval.
Veľký význam vidí v prepájaní spoločenských a humanitných vied. „Je to obrovská príležitosť - prepájať poznatky ekonómie a humanitných disciplín tak, aby sme ich vedeli preniesť do praxe a lepšie nastavovať politiky,“ povedal.
Kahanec pôsobí ako profesor na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni a na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je spoluzakladateľom a riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, ktorý prináša dáta o pracovnom trhu a sociálnej politike.
„Dôvera medzi ľuďmi, aj vo vedu, historicky vedie k lepším výsledkom, vytvára podmienky pre spoluprácu, pre kooperatívne správanie ľudí, zamestnávateľov, zamestnancov, sociálnych partnerov, miest a obcí. (...) Budovanie dôvery spoločnosti je strategicky dôležité pre napredovanie, pre vyššiu kvalitu života a pre spravodlivejšiu krajinu,“ hovorí Kahanec.
Ako ekonóm sa dlhodobo zaoberá tým, ako sa pracovné trhy menia pod vplyvom globalizácie, technologických inovácií a presunu pracovnej sily. „Skúmam, ako sa pracovné trhy menia a ako môžu verejné politiky pomôcť ľuďom, ktorí majú s uplatnením väčšie ťažkosti - napríklad migrantom alebo znevýhodneným skupinám. Zároveň hľadám spôsoby, ako tieto vedecké poznatky pretaviť do účinných opatrení, ktoré pomáhajú v praxi,“ priblížil pre TASR.
Jedným z jeho najznámejších projektov je metodika výpočtu dôstojnej mzdy, ktorá sa využíva v 175 krajinách sveta. „Tento koncept vznikol v Medzinárodnej organizácii práce. My sme ho ďalej rozvinuli a prispôsobili tak, aby sa dal aplikovať globálne. Na Slovensku ho používame v štyroch regiónoch - Bratislava, Západ, Stred a Východ,“ vysvetlil.
Údaje o dôstojných mzdách využívajú aj zamestnávatelia, ktorí na ich základe nastavujú mzdové politiky. Podľa Kahanca majú tieto výskumy priamy vplyv na reálne výplatné pásky ľudí. „Naše poznatky sú spomínané aj v smernici Európskej únie o adekvátnej minimálnej mzde ako zdroj dát pre tvorbu mzdových politík,“ dodal.
Kahanec upozorňuje, že obdobia ekonomickej konsolidácie vždy vplývajú na ľudí, najmä na zraniteľné skupiny. „Vidíme, že konsolidácia doľahne na plecia tých najľahšie zdaniteľných častí spoločnosti. Zníži kapacitu miest a obcí pomáhať komunitám a utlmí ekonomickú aktivitu v regiónoch,“ skonštatoval.
Veľký význam vidí v prepájaní spoločenských a humanitných vied. „Je to obrovská príležitosť - prepájať poznatky ekonómie a humanitných disciplín tak, aby sme ich vedeli preniesť do praxe a lepšie nastavovať politiky,“ povedal.
Kahanec pôsobí ako profesor na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni a na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je spoluzakladateľom a riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, ktorý prináša dáta o pracovnom trhu a sociálnej politike.
