Bratislava 18. októbra (TASR) - Mnohí kandidáti uprednostňujú sociálne siete pred priamou konfrontáciou so svojimi politickými súpermi. Kritika úradujúceho primátora alebo starostu ich protikandidátmi nie je problém, avšak výmeny názorov by mali byť skôr počas verejných politických diskusií. Tie sú však čoraz zriedkavejšie. Pre TASR to uviedol riaditeľ Ústavu verejnej politiky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Matúš Sloboda.

„Moderované verejné politické diskusie sú čoraz zriedkavejšie, pretože mnohí kandidáti sa cielene vyhýbajú verejným diskusiám so svojimi súpermi. Preferujú využívanie sociálnych sietí bez priamej konfrontácie so súperom,“ skonštatoval Sloboda.

Tohtoročná kampaň je zo strany niektorých kandidátov opäť spojená s výraznou kritikou či častým „hejtom“. Podobný trend je možné podľa politológa pozorovať už dlhšie obdobie. Zároveň podľa neho platí, že čím tesnejší súboj, tým ostrejšia kampaň, ktorá je často spojená aj s „očierňovaním“. Výnimkou nie sú ani ani nadchádzajúce voľby, a to nielen v Bratislave.

„Očierňovacie kampane jednoznačne cielia na negatívne emócie. Mobilizujú však voličov oboch táborov,“ podotkol Sloboda.

V kampaniach sú aj tento rok viditeľné témy parkovania a dopravy. V mnohých je však výraznejšia téma bezpečnosti v súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku. Zároveň sa však vo väčších mestách témy komunálnej politiky často prekrývajú s témami „veľkej“ politiky a predvolebný súboj je prezentovaný ako súboj medzi aktuálnou vládou a opozíciou. Okrem veľkých miest je to podľa politológa významný mobilizačný prvok aj v krajoch.

„Komunálna politika je určite odrazom ‚veľkej‘ politiky, kde tiež v prípade mnohých politických skupín ustúpil volebný program s jasne zadefinovanými prioritami zjednodušenej komunikácií cielenej na emócie,“ odpovedal Sloboda na otázku, či niektorí z voličov nepoľavujú z hodnôt pri rozhodovaní sa a namiesto programu či reálnych výsledkov im stačia videá na sociálnych sieťach. Obsah a kvalita videí je podľa politológa mnohokrát otázkou osobného vkusu a zo strany primátorov či starostov je pochopiteľné, ak komunikujú aj prostredníctvom platforiem. Komunikácia na sociálnych sieťach vo forme videí by však mala byť vždy len doplnok k oficiálnej komunikácií samosprávy.

Politológ nepovažuje za prekvapujúce, že najvýraznejšie sú kampane kandidátov na primátorov v Bratislave. V niektorých bratislavských mestských častiach nevníma výraznejšiu kampaň, v iných je, naopak, kampaň dynamickejšia. Týka sa to napríklad Petržalky či Nového Mesta, kde majú proti sebe obhajujúci starostovia výraznejších protikandidátov.

Účasť v komunálnych a regionálnych voľbách býva podľa politológa výraznejšie nižšia ako v prípade volieb do Národnej rady SR či volieb prezidenta SR. Za dôležité považuje podotknúť aj to, že v mnohých obciach kandiduje na starostu len jeden kandidát, a teda nie je tam reálny politický súboj na pozíciu šéfa samosprávy. Takéto prípady sa dajú nájsť aj v niektorých mestských častiach Bratislavy. Avšak dôvodov pre nižšiu účasť je viacero. „Nedostatočne zaujímavý politický súboj v kombinácií s nižšou informovanosťou o kompetenciách obcí a tým, že mnohí ľudia majú trvalé pobyty v obciach, kde reálne nežijú, prispievajú z nižšej volebnej účasti,“ doplnil Sloboda.