< sekcia Slovensko

M. Vlachynský: V zdravotníctve je roztrhnutý vzťah produkt - zákazník

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Ako vyplýva z informácií Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, dlh v zdravotníctve medziročne stúpol o 66,94 milióna eur.

Bratislava 6. mája (TASR) – V systéme slovenského zdravotníctva je úplne roztrhnutý vzťah produkt - zákazník. Myslí si to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Reagoval tak na informáciu, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur.

Ako povedal pre TASR, dlh sám o sebe nie je ekonomický problém. Považuje ho za nástroj, ako zhromaždiť roztrúsený kapitál a jeho pomocou vytvoriť dodatočný úžitok v ekonomike. Za problém dlhu v zdravotníctve považuje to, že systém nedokáže sám generovať ani dostatočnú hodnotu na jeho splatenie, a už vôbec nie na ďalšie investície v budúcnosti.

"Výdavky v systéme si žijú svojím životom a príjmy svojím, úplne nezávislým životom. Tieto dva svety sa stretnú len raz ročne, keď politici zostavujú rozpočet. Financie v zdravotníctve sú vlastne verejné financie v malom," povedal.

Vysvetlil, že na jednej strane sú politické sľuby voličom a záujmovým skupinám, ako napríklad služby zadarmo, minimálne poplatky za lieky, automatický rast miezd zdravotníkov, udržiavanie existencie oddelení na základe politického dopytu, ale napríklad aj exekučná amnestia a oddlžovanie. Analytik INESS však poukázal na to, že na strane druhej je realita odvodových príjmov, ktoré sa odvíjajú od výkonnosti ekonomiky a sľuby politikov ich nezaujímajú.

Keďže zdravotníctvo je vnímané voličmi veľmi citlivo, tak tomu zodpovedá aj miera politických sľubov, čiže aj generovanie obrovského deficitu, teda dlhu. "Riešením je namiesto nekonečného oddlžovania prejsť z rozpočtového systému na systém nominálneho poistného, zadefinovanie produktu (nárok) a pôsobenie konkurencie (bez exekučných amnestií a oddlžovaní pre vyvolených), ktorá pomáha potláčať do úzadia menej efektívne subjekty a nahrádzať ich efektívnejšími subjektmi," uzavrel Vlachynský.

Ako vyplýva z informácií Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, dlh v zdravotníctve medziročne stúpol o 66,94 milióna eur. Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 605,54 milióna eur.

Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 89 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva.

Za hlavný dôvod neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.

Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej transfúznej službe SR.