Bratislava 20. októbra (TASR) - Radikalizácia je proces, ktorý môže dlho prebiehať nenápadne, preto je dôležitá prevencia. Učiteľ nemusí poznať každý nový trend na sieťach, potrebuje však vedieť rozlíšiť bežný vzdor, ktorý k dospievaniu patrí, od signálu, ktorý treba posunúť ďalej. Pre TASR to uviedol riaditeľ neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj v reakcii na stúpajúcu agresiu na školách.

„Učiteľ vidí len časť toho, čím dieťa žije. Veľa sa odohráva mimo školy, v online priestore, kam dospelí bežne nedovidia. Deti dnes žijú v inom informačnom svete ako my a o mnohých ich zdrojoch jednoducho nemáme prehľad. Ide napríklad o extrémistický obsah, oslavovanie násilia či komunity šíriace nenávisť voči určitým skupinám ľudí,“ uviedol Machaj. Ako doplnil, do triedy sa často dostanú len ich príznaky. Odborníci podľa neho zároveň upozorňujú, že agresia a radikalizácia nie sú to isté a nemusia spolu súvisieť.

Na takéto zmeny, ktoré sa úzko dotýkajú aj školstva, sa nedá pripraviť raz a navždy. Javy sa podľa Machaja menia rýchlo a kým na ne zareaguje systém, nejaký čas to trvá. „Budúcich učiteľov treba pripravovať už počas štúdia, no škola nemusí čakať, kým k nej prídu novovyškolení učitelia, pripravenosť môže budovať sama s tými, ktorí v nej učia už dnes,“ povedal. Začínajúci učitelia sa takých situácií podľa Machaja niekedy obávajú, a potom môžu reagovať prehnane aj na bežný náznak nesúhlasu. „Jednorazové školenie samo osebe nestačí. Náročné situácie treba mať natrénované, aby učiteľ vedel, čo robiť, aj keď je v strese. Takýto nácvik by mal byť súčasťou prípravy budúcich učiteľov aj profesijného rozvoja tých, ktorí už učia,“ myslí si Machaj.

Štát ponúka školám metodiku ku krízovej intervencii, ktorá opisuje, kto v škole čo robí a kam sa obrátiť o pomoc. „Čo však chýba, je systematický nácvik takýchto situácií - v príprave budúcich učiteľov aj v profesijnom rozvoji učiteľov a riaditeľov,“ povedal Machaj. Podotkol, že na úrovni štátu sa pripravuje nová legislatíva - vládny návrh zákona o ochrane detí a mládeže pred radikalizáciou a násilím. Podľa predkladateľov má prepojiť školy, sociálnoprávnu ochranu, zdravotníctvo, políciu a samosprávu. „Z pohľadu učiteľov je dobré, že sa to rieši. Rozhodujúce bude, aby nový systém priniesol dieťaťu rýchlu odbornú pomoc a škole konkrétny kontakt, nie ďalšiu administratívu,“ dodal riaditeľ neziskovej organizácie. Popri štáte pomáhajú školám aj ďalšie organizácie a projekty, napríklad IPčko, Liga za duševné zdravie, projekt Viac ako nick či Bezpečné miesto v rámci stratégie Detstvo bez násilia.