< sekcia Slovensko

Martin Klus: V Bielorusku nejde o geopolitický zápas

Na archívnej snímke štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Martin Klus (SaS). Foto: TASR - Jaroslav Novák

Európska únia ani zvyšok Západu nevedú vojnu proti Bielorusku, ale diktátor Alexandr Lukašenko vedie vojnu proti svojmu vlastnému národu, vyhlásil Klus.

Luxemburg 21. júna (TASR) - Sankciami voči tým, ktorí stoja za brutalitou režimu bieloruského prezidenta a podporujú ho, vysiela EÚ ďalší signál nádeje a podpory pre obyvateľov Bieloruska, vyhlásil v pondelok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus počas zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Luxemburgu.

Ako TASR informoval komunikačný odbor MZVEZ SR, hlavnými témami rokovania šéfov diplomacií členských štátov EÚ a ich zástupcov boli vývoj situácie v Bielorusku, Iraku či krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku.

"V Bielorusku nejde o geopolitický zápas. Európska únia ani zvyšok Západu nevedú vojnu proti Bielorusku, ale diktátor Alexandr Lukašenko vedie vojnu proti svojmu vlastnému národu, ktorý je jeho najobávanejším nepriateľom. Napokon, rastúci počet politických väzňov dosahujúcich počet vyše päťsto osôb, pokusy o samovraždu, neobjasnené úmrtia opozičných predstaviteľov, ale tiež nedávny únos civilného lietadla a zatknutie opozičného novinára či tisícky zlomených osudov Bielorusiek a Bielorusov hovoria samy za seba. Potvrdzujú, že bieloruský režim už nemá zábrany použiť akékoľvek prostriedky na zastrašenie svojich kritikov. Preto je reakcia členských štátov EÚ na túto brutalitu adresná a prísna,“ uviedol Klus.

Ako poznamenal komunikačný odbor MZVEZ SR, samotnému rokovaniu predstaviteľov členských štátov EÚ predchádzalo ich stretnutie a diskusia s bývalou bieloruskou prezidentskou kandidátkou a exilovou opozičnou líderkou Sviatlanou Cichanovskou, ktorej zhodne tlmočili podporu a solidaritu. V reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Bielorusku a pokračujúcu brutalitu Lukašenkovho režimu sa partneri jednoznačne zhodli na ráznej a cielenej odpovedi EÚ vyjadrenej politickým odobrením sektorových sankcií a schválením sankcií voči predstaviteľom režimu.

Exilová vodkyňa bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


"Situácia v Bielorusku je kritická. Tamojšia vláda pokračuje v perzekúciách, ďalšej medzinárodnej izolácii a všemožne bráni akémukoľvek rozvoju krajiny. Súčasné procesy v krajine pripomínajú normalizáciu v Československu po roku 1968. Lukašenkov režim dlhodobo ignoruje prejavy túžby drvivej väčšiny obyvateľstva po zmene a rešpektovaní základných ľudských práv a slobôd," vyhlásil Klus. Dodal, že ambíciou EÚ v žiadnom prípade nie je zasiahnuť bieloruskú spoločnosť, ale naopak, trestať autoritársky režim a jeho sponzorov.

"Preto sme prijali ďalší, v poradí štvrtý sankčný balík, ako aj samostatný balík reštrikcií, ktoré okrem personálnych sankcií a vybraných bieloruských spoločností zasiahnu aj osoby zapojené do nedávneho vynúteného pristátia civilného letu Ryanair v Minsku a následného zadržania opozičného novinára a aktivistu Ramana Prataseviča a jeho priateľky Sofie Sapegovej. Medzi cieľovými osobami sankcií je aj niekoľko významných obchodníkov či podnikateľov, ktorí podporujú Lukašenkov režim a majú z neho úžitok," priblížil Klus.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, foto z archívu.
Foto: TASR/AP


Podľa jeho slov členské štáty EÚ popri uvalení sankcií vyzvali bieloruský režim na prepustenie politických väzňov a na začatie inkluzívneho dialógu s občianskou spoločnosťou, ktorý by viedol k férovým voľbám. Zároveň Únia opätovne vyjadrila solidaritu s prodemokraticky zmýšľajúcou časťou bieloruskej spoločnosti a ubezpečila ju, že jej volanie po demokratickej tranzícii svet počuje.

Ministri a štátni tajomníci členských krajín EÚ v Luxemburgu rokovali aj o bezpečnostnej i politickej stabilizácii Iraku. Vyzvali na bezpečný a spravodlivý priebeh blížiacich sa parlamentných volieb v krajine, ktoré sú plánované na október 2021. Súčasne potvrdili záujem EÚ o posilnenie spolupráce s Irakom, ktorý začína zohrávať dôležitú mediačnú úlohu v sporoch na Blízkom východe. Témou júnového zasadnutia FAC boli aj vplyvy pokračujúcej pandémie spolu s politickými a sociálnymi turbulenciami v regióne Latinskej Ameriky a Karibiku. Európska únia je pripravená nielen naďalej pomáhať tejto časti sveta, ale má tiež silný záujem na podpore demokratickej inklúzie vo všetkých krajinách regiónu, založeného na princípoch medzinárodného práva, rešpektovania základných slobôd a ľudských práv. V tejto súvislosti osobitne rezonovala situácia vo Venezuele, dodal komunikačný odbor MZVEZ SR.