Zvolen 26. apríla (TASR) - Ochrane prírody, vodných tokov i čisteniu životného prostredia sa dobrovoľníčka Martina Paulíková zo Združenia Slatinka venuje približne 30 rokov. Jej činnosť sa začala počas štúdia na fakulte ekológie zvolenskej univerzity.

Spresnila, že pedagógovia ich volali do prírody. „Tam sme si veľmi rýchlo všimli, že niektoré miesta sú zanedbané. Začali sme zbieraním smetí a sadením stromčekov,“ objasnila pre TASR. Postupne si podľa nej so spolužiakmi všimli, kde je aká skládka odpadu. Začali pátrať, prečo to tak je a chodili aj na mestské zastupiteľstvá. Zdôraznila, že dobrovoľníctvo môže mať veľmi širokú škálu. „Od zberu odpadkov až po to, že niekto vo svojom voľnom čase vypracuje návrh na zlepšenie situácie v životnom prostredí,“ zhrnula.

Priblížila, že v rámci svojej činnosti sa v súčasnosti so združením v údolí Slatiny starajú o náučný chodník. „Zaoberáme sa aj niekoľkými hektármi lúk, ktoré treba v správnom čase kosiť a hrabať. Aby tam rástli tie rastliny, ktoré potrebujú takéto kosenie,“ vysvetlila. Ďalej dbajú o staré odrody jabloní a hrušiek, ktoré sú v Slatinke. Pripomenula aj posledný zvyšok pôvodného koryta Hrona vo Zvolene, lokalitu Lanice. Starostlivosť majú asi o tri hektáre lužného lesa, pravidelne ho čistia a udržiavajú aj chodníky.

Foto: TASR - Silvia Tannhauserová

Podľa nej je na dobrovoľníctve najlepšie, keď má človek kamarátov, s ktorými všetky činnosti zdieľa. „Najhoršie je, keď je dobrovoľník sám. Menej urobí a aj výsledky prídu neskôr,“ zhodnotila s tým, že nájsť skupinu však môže byť náročné. „Keď sa to však podarí, je to radosť, že zo škaredého prostredia je zrazu pekné a čisté,“ poznamenala. Za radosť z dobrovoľníctva považuje aj to, keď ľudia na organizované upratovacie akcie prichádzajú opakovane, s priateľmi alebo s deťmi.

Ako ďalej uviedla, dobrovoľníctvo je aj príležitosť stretnúť nových ľudí s rovnakými hodnotami a získať kontakty. Rovnakú cestu by si tak Paulíková zvolila aj druhýkrát.