Žiar nad Hronom 6. mája (TASR) - Zavádzanie pevnej stravy je významným míľnikom vo vývoji dieťaťa a rodičia sa často rozhodujú medzi klasickým podávaním kašovitej stravy a metódou BLW (Baby-Led Weaning), pri ktorej dieťa dostáva do ruky kúsky jedla. Podľa odborníkov má výber metódy vychádzať z potrieb konkrétneho dieťaťa a jeho vývinovej pripravenosti.

Metóda BLW je spôsob stravovania, pri ktorom si dieťa jedlo berie samo do ruky a celý proces riadi vlastným tempom. Podľa primárky pediatrického oddelenia Nemocnice Agel Žiar nad Hronom Renáty Szépeovej ide o prirodzený spôsob zavádzania pevnej stravy, pri ktorom sa dieťa riadi vlastnými signálmi a napodobňuje rodičov či súrodencov.

Pri tradičnom zavádzaní stravy rodičia zvyčajne podávajú dieťaťu pyré lyžičkou. Niektoré deti tento spôsob prijímajú bez problémov, iné jedlo vypľúvajú, odstrkávajú lyžičku alebo plačú. „Rodičia sa potom snažia dieťa rozptýliť, aby prijalo ďalšie sústo, pričom často ide o jedlo, ktoré sa líši od stravy zvyšku rodiny a podáva sa v iný čas,“ vysvetlila Szépeová s tým, že pri BLW sa dieťa postupne zapája do spoločného stolovania a rozvíja svoje schopnosti prirodzeným spôsobom.

Poznamenala, že existujú situácie, keď je vhodnejšie začať s jemnou alebo mixovanou stravou. „Ak má dieťa oslabené svalstvo trupu alebo tváre, oneskorený oromotorický vývoj, prípadne nepriberá alebo má výrazný gastroezofageálny reflux, jemná alebo mixovaná strava je preň bezpečnejšia a vhodnejšia,“ priblížila pediatrička s tým, že v takýchto prípadoch môže byť žuvanie kúskov pre dieťa príliš náročné.

Naopak, metóda BLW môže byť vhodná pre deti, ktoré už stabilne sedia, prejavujú záujem o jedlo z taniera rodičov a snažia sa ho uchopiť do ruky. Často ju dobre prijímajú aj dojčené deti, ktoré sú zvyknuté na aktívnu prácu s čeľusťou. Tento spôsob môže pomôcť aj pri predchádzaní neskorším problémom s prijímaním rôznych textúr jedla.

Rodičia sa pri podávaní kúskov najčastejšie obávajú dusenia. Podľa odborníkov však výskumy ukazujú, že pri dodržaní základných pravidiel nie je riziko vyššie ako pri podávaní kašovitej stravy. Dávivý reflex je prirodzený bezpečnostný mechanizmus, ktorý učí dieťa pracovať s jedlom. U bábätiek sa nachádza viac vpredu na jazyku, takže ich „napne“ skôr, než sa jedlo dostane do hrdla. Dieťa môže kašľať, prskať alebo vytlačiť jedlo jazykom von, čo je prirodzená reakcia organizmu.

Skutočné dusenie vyzerá podľa odborníčky inak. Dieťa nedokáže kašľať ani plakať, je tiché a môže začať modrať, najmä v oblasti okolo úst. V takom prípade je potrebné okamžite zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc. Aby sa riziko minimalizovalo, dieťa musí pri jedle sedieť vzpriamene, nemalo by byť rozptyľované hračkami ani obrazovkami a podávané kúsky jedla musia byť mäkké a musia sa dať ľahko rozmrviť medzi prstami.

Podľa pediatričky dnes mnohí rodičia volia kombináciu oboch prístupov. Dôležité podľa jej slov je sledovať reakcie dieťaťa na jednotlivé textúry a postupovať trpezlivo. Ak dieťa kúsok jedla aktívne spracováva ďasnami, môže byť pripravené na postupný prechod ku kúskom. Ak ho však len drží v ústach a nevie s ním pracovať, je vhodné ešte zostať pri jemnejšej konzistencii a skúsiť to znovu neskôr.