Martin/Bratislava 4. augusta (TASR) - Matica slovenská bola prvým celonárodným spolkom spájajúcim evanjelikov i katolíkov a jediným povoleným slovenským spolkom v Uhorsku. Získala aj podporu rakúskeho cisára Františka Jozefa I., ktorý osobne prispel na jej založenie. Za dátum vzniku Matice slovenskej sa považuje 4. august 1863, keď sa konalo jej zakladajúce valné zhromaždenie, od ktorého v tomto roku uplynie 163 rokov.

Vznik Matice slovenskej sa v SR na základe zákona Národnej rady (NR) SR z októbra 1993 pripomína ako pamätný deň - Deň Matice slovenskej. Jej predchodcom ako slovenskej celonárodnej inštitúcie bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Mikuláši a svoju činnosť rozvíjal do roku 1848.

Založeniu Matice slovenskej predchádzalo Memorandum národa slovenského, ktoré predstavitelia slovenského národa prijali v Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Aj táto udalosť sa v SR pripomína ako pamätný deň - Výročie Memoranda národa slovenského. V prijatom memorande bola aj požiadavka na zriadenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý v auguste 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej.

Stanovy cisár František Jozef I. napokon schválil 21. augusta 1862. O necelý rok, 4. augusta 1863, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku.

Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol správu o činnosti dočasného výboru od jeho ustanovenia. Zhromaždeniu predložil vyzbieraných 94.000 zlatých, potrebných na chod matice a potvrdený originál stanov, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka.

Za prvého predsedu Matice slovenskej bol zvolený banskobystrický katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu Karol Kuzmány, ktorý bol evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Obaja tak symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.

V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku. O rok neskôr, 8. augusta, počas 3. valného zhromaždenia otvorili v Martine prvú budovu Matice slovenskej, ktorej výstavba bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok.

Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po 12 rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej obnovili až 1. januára 1919 po vzniku prvej Československej republiky (ČSR).

Druhú budovu Matice slovenskej na základe návrhu architekta a staviteľa Jána Palkoviča slávnostne otvorili 29. augusta 1926. V budove, ktorá patrí medzi reprezentatívne architektonické objekty Martina a je národnou kultúrnou pamiatkou, sídli matica dodnes. V roku 1997 sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, pričom popri svojich historických úlohách plní aj vymedzené štátne úlohy.