Quantcast
< sekcia Slovensko

Mazák: Pri zavádzaní alternatívnych trestov je nevyhnutné vzdelávanie

Na archívnej snímke predseda Súdnej rady SR Ján Mazák. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Problém podľa jeho slov spočíva v nastavení kritérií, ktoré budú tvoriť obsah justičnej praxe pri ukladaní alternatívnych trestov.

Bratislava 11. januára (TASR) - Možnosť častejšieho využívania alternatívnych trestov, s ktorou ráta novela Trestného zákona predložená do medzirezortného pripomienkového konania, je znakom modernej trestnej politiky štátu. Bez vzdelávania sudcov v tejto oblasti sa však môžu v praxi pri ukladaní alternatívnych trestov vyskytnúť problémy. Pre TASR na to poukázal predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.

"Alternatívne tresty potvrdzujú doktrínu modernej trestnej politiky štátu. Štátu, ktorý je schopný dosiahnuť nápravu, resocializáciu aj bez väzenských ciel. Sudcovia taký trend dokážu pochopiť bez akýchkoľvek problémov," uviedol Mazák.

Problém podľa jeho slov spočíva v nastavení kritérií, ktoré budú tvoriť obsah justičnej praxe pri ukladaní alternatívnych trestov. "Bolo by vhodné sa tomu venovať aj z hľadiska vzdelávania sudcov, neškodilo by preskúmať, ako sa ukladajú také tresty v iných štátoch EÚ. Žiadna veda to síce nie je, ale napriek tomu sa nazdávam, že ide o taký výrazný posun v prístupoch súdov k všeobecnej otázke účinnosti trestania, že bez dokonalej prípravy sa účel týchto trestov nemusí naplniť," vysvetlil Mazák.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila začiatkom decembra 2021 návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 eur na 500 eur.