Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Vzhľadom na nárast zákonov stratila podľa MS úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach prehľadnosť.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Postup a činnosť orgánov v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach by mal upravovať nový zákon. Využívanie nástrojov a inštitútov v právnom styku s cudzinou by sa tak malo zjednodušiť. Vyplýva to z návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorý v utorok schválila vláda SR. Spolu s týmto návrhom vláda schválila aj ďalší návrh zákona, ktorý obsahuje súvisiace zmeny a doplnenia iných predpisov.
„Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach v potrebnej miere a doplnenie a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v dôvodovej správe k návrhu zákona. Podkladom na túto revíziu bola analýza implementácie práva EÚ, ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná tak, aby boli jej orgány schopné dodržať medzinárodné záväzky. Nová úprava zohľadňuje aj vývoj judikatúry medzinárodných súdov, ako i Ústavného súdu SR.
Vzhľadom na nárast zákonov stratila podľa MS úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach prehľadnosť. „Navyše, transpozícia nástrojov EÚ sa neuskutočnila v jednotnej legislatívnej línii,“ priblížil rezort spravodlivosti s tým, že je potrebné definovať pojmy a postupy, zohľadniť súčasný vývoj a trendy, judikatúru Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva a reagovať aj na problémy aplikačnej praxe. „Rovnako je potrebné zohľadniť skutočnosť, že právne nástroje EÚ sa z hľadiska ich zapracovania, respektíve začlenenia do právneho poriadku SR líšia časovým momentom ich účinnosti a tým i obdobím, ktoré je pre ich využitie v praxi možné relevantne vyhodnotiť,“ dodalo MS.
Jedným z dôvodov na spracovanie komplexnej samostatnej právnej úpravy je aj zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi EÚ. Návrh zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore na zabezpečenie elektronických dôkazov.
Návrh zákona bol už v roku 2023 predložený do medzirezortného pripomienkovania. Aktuálny návrh reflektuje pripomienky, ktoré boli uplatnené v prvom medzirezortnom pripomienkovom konaní a zároveň predstavuje dôkladnejšie prepracované znenie vychádzajúce z jednotlivých rokovaní s Generálnou prokuratúrou SR a Najvyšším súdom SR.
Spolu s návrhom zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach schválila vláda aj návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím tohto právneho predpisu. Zrušiť sa má piata časť Trestného poriadku. Tým pádom je potrebné upraviť dva inštitúty, a to zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov EÚ a vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Okrem zmien v Trestnom poriadku sa návrh zákona týka aj procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov.
„Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach v potrebnej miere a doplnenie a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v dôvodovej správe k návrhu zákona. Podkladom na túto revíziu bola analýza implementácie práva EÚ, ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná tak, aby boli jej orgány schopné dodržať medzinárodné záväzky. Nová úprava zohľadňuje aj vývoj judikatúry medzinárodných súdov, ako i Ústavného súdu SR.
Vzhľadom na nárast zákonov stratila podľa MS úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach prehľadnosť. „Navyše, transpozícia nástrojov EÚ sa neuskutočnila v jednotnej legislatívnej línii,“ priblížil rezort spravodlivosti s tým, že je potrebné definovať pojmy a postupy, zohľadniť súčasný vývoj a trendy, judikatúru Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva a reagovať aj na problémy aplikačnej praxe. „Rovnako je potrebné zohľadniť skutočnosť, že právne nástroje EÚ sa z hľadiska ich zapracovania, respektíve začlenenia do právneho poriadku SR líšia časovým momentom ich účinnosti a tým i obdobím, ktoré je pre ich využitie v praxi možné relevantne vyhodnotiť,“ dodalo MS.
Jedným z dôvodov na spracovanie komplexnej samostatnej právnej úpravy je aj zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi EÚ. Návrh zároveň upravuje novú formu justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorou je priama spolupráca príslušných orgánov s poskytovateľmi vybraných služieb v digitálnom priestore na zabezpečenie elektronických dôkazov.
Návrh zákona bol už v roku 2023 predložený do medzirezortného pripomienkovania. Aktuálny návrh reflektuje pripomienky, ktoré boli uplatnené v prvom medzirezortnom pripomienkovom konaní a zároveň predstavuje dôkladnejšie prepracované znenie vychádzajúce z jednotlivých rokovaní s Generálnou prokuratúrou SR a Najvyšším súdom SR.
Spolu s návrhom zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach schválila vláda aj návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím tohto právneho predpisu. Zrušiť sa má piata časť Trestného poriadku. Tým pádom je potrebné upraviť dva inštitúty, a to zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov EÚ a vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Okrem zmien v Trestnom poriadku sa návrh zákona týka aj procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov.
