Bratislava 30. októbra (TASR) - Mestské polície žiadajú systémové riešenie a obnovenie protialkoholických záchytných izieb. Kompetentné inštitúcie preto vyzývajú na spoluprácu so samosprávami a odborníkmi pri príprave konkrétneho plánu ich obnovenia vrátane určenia kompetencií, podmienok umiestňovania či dlhodobo udržateľného financovania. Na rozsiahly problém spojený s absenciu takýto záchytných izieb, ktoré chýbajú viac ako 20 rokov, opätovne upozorňujú aj v súvislosti s nedávnymi útokmi na zdravotníkov v nemocniciach v Bratislave.

„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Mestská polícia im pri nebezpečných situáciách pomáha a bude pomáhať aj naďalej. Nie je však možné, aby sme boli nepretržite prítomní na všetkých urgentných príjmoch, ani aby naše hliadky suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí,“ konštatuje Miroslav Antal, náčelník Mestskej polície (MsP) Bratislava a viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska.

Rozsah problému ukazujú podľa neho napríklad aj údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej bezpečnostná služba riešila vlani 350 bezpečnostných incidentov, z toho 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Hoci nie všetky prípady súviseli s alkoholom, čísla podľa polície ukazujú, že nejde o ojedinelé udalosti.

Problém podľa neho pozná aj samotná bratislavská mestská polícia, ktorej hliadky sú pravidelne privolávané na urgentné príjmy nemocníc, predovšetkým pri konfliktoch s osobami pod vplyvom alkoholu alebo drog. V tomto roku, do 1. októbra, boli mestskí policajti na urgentných príjmoch 844-krát. Oproti rovnaké obdobiu minulého roka ide o nárast o 229 situácií. Pripomína zároveň, že každá hliadka, ktorá musí dlhodobo dohliadať na agresívneho pacienta, chýba pri zabezpečovaní verejného poriadku v uliciach mesta. Zabúdať netreba podľa neho ani na to, že ľudia pod silným vplyvom alkoholu často obsadzujú lôžka a vyžadujú si dlhodobý dohľad aj po tom, ako boli medicínsky vyšetrení a ich stav už nevyžaduje nemocničnú starostlivosť.

Mestské polície považujú za rovnako potrebné posilniť bezpečnosť zdravotníckych zariadení. Vítajú preto kroky ministerstiev vnútra a zdravotníctva, ktoré podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov. Avšak ani posilnenie policajných hliadok či bezpečnostných služieb nevyrieši príčinu významnej časti problémov, ani trvalá prítomnosť bezpečnostnej služby nedokáže nahradiť chýbajúce zariadenia. Aj skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že tie by mali byť štandardnou súčasťou systému ochrany verejného zdravia a bezpečnosti.

„Ak chceme skutočne odbremeniť urgentné príjmy a zvýšiť bezpečnosť zdravotníkov, nestačí reagovať až na incidenty. Musíme vytvoriť systém, ktorý dokáže problémovým situáciám predchádzať. Záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách a ich obnovenie dlhodobo požadujú ľudia, ktorí následky ich absencie riešia priamo v praxi,“ zdôrazňuje Slavomír Pavelčák, náčelník MsP Košice a prezident združenia.

Mestské polície preto požadujú od štátu rozhodnutie, rovnako tak jasnú legislatívu i financovanie. Odkazujú však zároveň, že finančná zodpovednosť nemôže zostať výlučne na mestách a obciach. Jednou z možností je vytvorenie štátneho finančného mechanizmu s využitím časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým konkrétnym krokom by podľa nich mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách, kde je záťaž urgentných príjmov a bezpečnostných zložiek vysoká.

Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Ich účelom bolo zabezpečiť krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, a pritom nepotrebovali hospitalizáciu. Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť záťaže spojenej so starostlivosťou o intoxikované osoby presunula na nemocničné urgentné príjmy, záchranné zdravotné služby a políciu.

Na potrebu obnovenia záchytných izieb pritom mestské a obecné polície, zdravotníci aj predstavitelia samospráv upozorňujú dlhodobo. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028.