Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia Slovensko

Historik: M. R. Štefánika dnes mnohí vnímajú ako Európana

Na archívnej snímke socha Milana Rastislava Štefánika od sochára Jána Koniarka v Trnave. Foto: TASR - Peter Orlický

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny.

Košariská/Bratislava 20. júla (TASR) - Patrí medzi najvýznamnejšie a výnimočné osobnosti slovenských dejín, ktoré počas svojho krátkeho života vstúpili do histórie niekoľkých národov. Od narodenia jedného zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov, štátnika, diplomata, vojaka, astronóma a cestovateľa Milana Rastislava Štefánika uplynie v pondelok (21. 7.) 145 rokov.

„Štefánik bol mimoriadne aktívny človek s rôznorodými záujmami – venoval sa vede, diplomacii aj politike. Jeho odkaz možno vidieť najmä v schopnosti prepájať poznanie, praktické schopnosti a politickú víziu. Vedel sa pohybovať v medzinárodnom prostredí a zohral významnú úlohu v zložitom období formovania nových štátov v strednej Európe po prvej svetovej vojne,“ povedal TASR historik Michal Kšiňan z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny.

Po stredoškolských štúdiách na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši zamieril v roku 1898 do Prahy, kde na Českej vysokej škole technickej študoval dva roky stavebné inžinierstvo. V roku 1900 prestúpil na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity a špecializoval sa na astronómiu. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan, ktorému neskôr aj predsedal. Po promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína odišiel nasledujúci mesiac do Francúzska.

Milan Rastislav Štefánik, archívne foto.
Foto: TASR/reprodukcia


Po pol roku života v Paríži začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil napríklad Španielsko, Alžírsko, Tunisko, Tahiti, Brazíliu či Ekvádor. Pozorovania robil aj na Mont Blancu. Na najvyšší alpský vrch vystúpil ako prvý Slovák. Prvý z celkovo šiestich výstupov podnikol v roku 1905.

Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky neskôr dostal od francúzskej vlády za vedecké a diplomatické úspechy kríž rytiera Čestnej légie.

Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Jeho odvahu a vynikajúce služby ocenilo velenie francúzskej armády udelením Vojenského kríža.

M. R. Štefánik súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom československého zahraničného odboja sa stala Československá národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Dobrovoľníkov do nich získaval v Rumunsku, Taliansku, Rusku a dokonca aj v Spojených štátoch amerických. Samostatná Československá republika (ČSR) vznikla 28. októbra 1918.

Význam M. R. Štefánika nespočíva iba v rozhodujúcom podiele na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov, ale bol a je rešpektovaný nielen na Slovensku, ale tiež v zahraničí.

„Väčšinu aktívneho života pôsobil mimo Slovenska – vo Francúzsku, v kolóniách, na rôznych vedeckých a diplomatických misiách, jeho snúbenica bola Talianka, miloval slovanské krajiny. Pohyboval sa v medzinárodných kruhoch a prirodzene nadväzoval kontakty v rôznych krajinách. Aj preto ho dnes mnohí vnímajú ako ‚Európana‘ a ako vizionár hovoril o budúcom mierovom spolužití európskych národov,“ pripomenul pre TASR historik Kšiňan.

Lietadlo, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik v roku 1919 pri Ivanke pri Dunaji.
Foto: TASR/reprofoto


Život tejto výnimočnej osobnosti ukončila vo veku nedožitých 39 rokov tragická letecká nehoda, ku ktorej došlo 4. mája 1919 pri pristávaní neďaleko Bratislavy, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.

Ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín je 4. máj, teda výročie úmrtia M. R. Štefánika, na Slovensku pamätným dňom.