< sekcia Slovensko

J. Mikloško: Nebyť Československa, slovenský národ by neexistoval

Podľa poslanca Smeru-SD Miroslava Číža znamenal vznik Československa pre Slovákov veľmi veľa.

Bratislava 25. októbra (TASR) - Nebyť Československa (ČSR), slovenský národ by dnes neexistoval. Myslí si to poslanec KDH Jozef Mikloško, podľa ktorého si treba vznik spoločného štátu (28. októbra 1918) určite pripomínať. "V čase, keď vzniklo Československo, sa tu hovorilo len po maďarsky a nebyť Čechov, ktorí nás prijali do spoločného štátu, slovenský národ dnes neexistuje. Bol to veľmi dôležitý okamih záchrany slovenského národa a bol to základ pre budúcnosť Slovenska," povedal pre TASR o vzniku Československa Mikloško.

Bývalý dvojnásobný slovenský premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) vyzdvihol, že po vzniku spoločného štátu žili Slováci v demokratickom prostredí, ktoré umožnilo ich rýchly kultúrny i materiálny rozvoj. "Vznik ČSR bol výrazným krokom k úplnej kultúrnej a politickej emancipácii Slovenska, ako i ekonomickej modernizácii a napredovaniu. Umožnil Slovensku pozitívny a rýchly rozvoj vo všetkých oblastiach," uviedol pre TASR.

Podľa poslanca Smeru-SD Miroslava Číža znamenal vznik Československa pre Slovákov veľmi veľa. "Pretože do spoločného zväzku s Čechmi sme vstúpili už ako emancipovaný národ, ako spolutvorca spoločného štátu," povedal pre TASR s tým, že pre Slovensko by nebolo dobré, keby s Čechmi v roku 1918 nevytvorili spoločný štát. "Slovensko nemalo šancu, bolo v pomere k vtedajšiemu Uhorsku príliš malým celkom," poznamenal. Pripomenul aj maďarizáciu, ktorej Slováci v minulosti podliehali. Aj v tejto súvislosti vyzdvihol dôležitosť vzniku ČSR.

"Z hľadiska emancipácie Slovenska bol vznik Československa určite správny krok," povedal pre TASR predseda Mosta-Híd Béla Bugár. S názorom, že ČSR zachránila Slovákov pred maďarizáciou, sa nie celkom stotožňuje.

České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.

V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor vyhlásil samostatný čs. štát. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.