Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. júl 2024
< sekcia Slovensko

Mimovládky kritizujú návrh zmien pri poskytovaní informácií

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Mimovládky poukázali na to, že navrhovaná novela nepriamo novelizuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, kde zavádza nový pojem limitovaná informácia.

Bratislava 19. júna (TASR) - Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Slovensko. Digital kritizujú Ministerstvo vnútra (MV) SR za snahu zaviesť cenzúru na poskytovanie informácií prostredníctvom návrhu novely zákona o kritickej infraštruktúre. Organizácie preto spustili petíciu a zároveň chcú podať hromadnú pripomienku s cieľom zabrániť prijatiu zmeny. Rezort v reakcii pre TASR ozrejmil, že úprava vychádza z reálnych potrieb ochrany a prevencie pred vznikom nežiaducich incidentov.

Mimovládky poukázali na to, že navrhovaná novela nepriamo novelizuje aj zákon o ochrane utajovaných skutočností, kde zavádza nový pojem "limitovaná informácia". "Takou bude každá informácia, ktorej zverejnenie by mohlo narušiť činnosť alebo dôveryhodnosť orgánu verejnej moci, a teda v podstate akákoľvek skutočnosť," uviedol Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu. Kritizujú tiež, že štátne orgány by zároveň mohli utajovať zoznamy, čo je považované za "limitované informácie". "Novela v podstate zapríčiní, že občania nebudú mať nárok na informácie, a to či ich dostanú, bude len na svojvôli úradníkov," skonštatovali organizácie.

Spustili preto hromadnú pripomienku, aby sa mohli zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania s cieľom presadiť úplné vypustenie inštitútu "limitovanej informácie" z návrhu zákona alebo aspoň jeho prísnu úpravu tak, aby "limitovanou informáciou" nemohlo byť čokoľvek, čo môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu.

"Právo na prístup k informáciám je ústavným právom a práve ústava stanovuje rámce na jeho obmedzovanie. Možnosť akúkoľvek informáciu označiť za limitovanú informáciu, ktorá môže ohroziť dôveryhodnosť štátneho orgánu, je príliš široká a dáva priestor na svojvôľu orgánom štátnej správy. Je možné, že takáto zákonná úprava by testom ústavnosti neprešla," podotkla Katarína Batková z Via Iuris.

Ministerstvo vnútra ozrejmilo, že v súčasnosti absentuje úprava takých informácií, ktoré síce nie sú utajovanými, ale sú pre štát natoľko dôležité, že ich voľným šírením môže byť narušená činnosť alebo ohrozená dôveryhodnosť orgánov štátnej správy plniacich úlohy štátu v oblasti jeho bezpečnosti a obrany alebo verejného poriadku. "Navrhovaná úprava jasne vymedzuje oblasti, v ktorých môže limitovaná informácia vzniknúť - vecný gestor teda nemal na mysli informácie týkajúce sa napríklad nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami či odmien funkcionárov," vysvetlil rezort pre TASR.

Poznamenal, že ide o právnu úpravu v gescii Národného bezpečnostného úradu. "Návrh zákona sa kreoval za aktívnej účasti všetkých dotknutých ústredných orgánov na úseku kritickej infraštruktúry a v procese prípravy prešiel dôslednou odbornou diskusiou. Úprava limitovanej informácie vychádza z reálnych potrieb ochrany a prevencie pred vznikom nežiaducich incidentov," priblížilo ministerstvo.

Dodalo, že úprava limitovanej informácie bola inšpirovaná aj pravidlami EÚ a NATO vo vzťahu k používaniu neverejných informácií, pre ktoré je zavedené označenie "EU LIMITÉ", respektíve "NATO UNCLASSIFIED". "Pre tieto LIMITÉ dokumenty platí, že nie sú určené pre verejnosť (nezverejňujú sa v médiách, na internete a neuvoľňujú sa pre oboznamovanie sa občanov)," ozrejmilo ministerstvo.