Bratislava 21. augusta (TASR) - Úspech človeka nezávisí iba od vedomostí a odbornej kvalifikácie. Nová analýza národného projektu Monitorovanie a hodnotenie úrovne kľúčových kompetencií dospelých (MOHOK) ukazuje, že vytrvalosť, spolupráca, emocionálna stabilita či otvorenosť novým skúsenostiam súvisia so vzdelaním, pracovným uplatnením aj kvalitou života. Výsledky zároveň poukazujú na potrebu rozvíjať tieto zručnosti už v škole a podporovať ich počas celého života. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

Schopnosť spolupracovať, zvládať záťaž, byť vytrvalý, zodpovedný či otvorený novým skúsenostiam má význam nielen v osobnom živote, ale aj vo vzdelávaní a práci. Ukazuje to odborná správa Socio-emocionálne zručnosti dospelých PIAAC 2023 Slovensko, ktorú pripravilo Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR v rámci národného projektu MOHOK.

Výsledky podľa rezortu školstva ukazujú, že ľudia s vyšším vzdelaním častejšie dosahujú vyššiu mieru otvorenosti novým skúsenostiam, svedomitosti či emocionálnej stability. Podobná súvislosť sa ukázala aj pri matematickej gramotnosti. Dospelí s lepšími výsledkami v matematike častejšie vykazovali vyššiu kreativitu, stabilitu či asertivitu.

Dôležitým zistením je aj súvislosť s ďalším vzdelávaním. „Do neformálneho vzdelávania, teda kurzov, školení alebo iných vzdelávacích aktivít, sa na Slovensku počas posledného roka zapojilo 29 percent dospelých. Ľudia, ktorí sa ďalej vzdelávali, zároveň dosahovali lepšie výsledky v matematickej gramotnosti a vyššiu mieru produktivity, kreativity, zvedavosti či energie. Výsledky tak poukazujú na význam celoživotného vzdelávania nielen pre získavanie odborných vedomostí, ale aj pre ďalší rozvoj kompetencií potrebných v práci a každodennom živote,“ uviedol rezort školstva.

„Vedomosti zostávajú základom dobrého vzdelania, ale samy osebe nestačia. Mladý človek musí vedieť spolupracovať, vytrvať, zvládnuť náročnú situáciu a dokázať sa učiť nové veci. Dnes už máme aj slovenské dáta, ktoré ukazujú, že tieto schopnosti súvisia so vzdelaním, uplatnením v práci aj kvalitou života. Presne preto meníme vzdelávanie tak, aby škola pripravovala deti nielen na skúšky, ale predovšetkým na život,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).

Osobitnú pozornosť si podľa analýzy zaslúžia mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov. Práve medzi nimi sa ukázal najvyšší podiel potenciálne zraniteľných profilov, pri ktorých sa spája nižšie vzdelanie, slabšie kognitívne výsledky a menej rozvinuté socio-emocionálne zručnosti. Autori preto odporúčajú rozvíjať tieto schopnosti systematicky už od školského veku a posilňovať ich aj v príprave a ďalšom vzdelávaní učiteľov.

Tieto zistenia podporujú smerovanie zmien, ktoré ministerstvo školstva postupne zavádza. „Výsledky ukazujú, že človeka nemožno hodnotiť iba podľa vedomostí. Schopnosť spolupracovať, zvládať záťaž, byť vytrvalý, zodpovedný či otvorený novým skúsenostiam významne súvisí s ďalším vzdelávaním, pracovným uplatnením aj spokojnosťou so životom. Rozvoj týchto zručností je preto investíciou do budúcnosti jednotlivca aj celej spoločnosti,“ uviedla koordinátorka národného projektu MOHOK Zuzana Wirtz.

Analýza zároveň poukazuje na potrebu ďalej rozvíjať celoživotné vzdelávanie, podporovať zraniteľné skupiny a užšie prepájať vzdelávanie s potrebami trhu práce.

Národný projekt MOHOK realizuje CVTI SR v rámci Programu Slovensko.