Bratislava 16. marca (TASR) - Nástroje restoratívnej justície v prípravnom konaní by sa mohli upraviť a zefektívniť. Vyplýva to z predbežnej informácie k návrhu novely Trestného poriadku, ktorú zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Návrh zákona sa zameria na dosiahnutie účelu trestného konania za súčasnej nápravy škôd spôsobených trestným činom, obnovy narušených vzťahov a zmierenia medzi poškodeným a obvineným postupmi restoratívnej justície, najmä mediáciou, restoratívnou konferenciou alebo inými obdobnými postupmi.

Tieto postupy musia podľa MS rešpektovať základné princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom nesmú byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb.

Aplikácia princípov restoratívnej justície predpokladá aj zapojenie komunity a záujmových združení občanov do týchto procesov, ktoré môžu byť taktiež negatívne dotknuté trestným činom a môžu prispieť k náprave páchateľa. Týmto sa podľa rezortu spravodlivosti posilní dôvera v justičný systém a prispeje k celkovej bezpečnosti a stabilite komunity. Uvedené postupy možno podľa MS realizovať iba za súčasného zabezpečenia ochrany práv poškodeného v trestnom konaní spôsobom, ktorý umožní poškodenému aktívne participovať na dosiahnutí restoratívnych cieľov trestného konania.

Aplikáciou vyššie uvedených princípov a zabezpečením ochrany práv poškodeného sa tak podľa MS otvára pôda aj pre rozšírenie možností uzavretia zmieru v prípade závažnejších trestných činov ako doteraz. Cieľom pripravovaného návrhu zákona je aj odstrániť niektoré aplikačné problémy právnej a zdravotníckej praxe v otázkach ochranného liečenia a detencie.

MS ozrejmilo, že prvý prielom v rozširovaní restoratívnych prvkov do trestného práva priniesla novela Trestného zákona z roku 2024. Išlo však o komplexný zákon, ktorý sa týkal aj iných oblastí, pričom v oblasti restoratívnej justície zavádzal zmeny primárne v Trestnom zákone. „Na tento progres je potrebné nadviazať aj zmenami v Trestnom poriadku, najmä v prípravnom konaní, a odstrániť ďalšie prekážky, ktoré boli identifikované k tomu, aby sa dosiahol vládou stanovený cieľ modernizácie a humanizácie inštitútov trestného práva a zníženia počtu osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody,“ vysvetlilo MS.

Čo sa týka oblasti ochranných liečení a detencie, zavedenie predbežných príkazov prinieslo niekoľko aplikačných otázok, ktoré je podľa MS potrebné vyriešiť, napríklad v prípade umiestňovania a premiestňovania obvineného v zdravotníckych zariadeniach. „V prípade ochranných liečení existuje niekoľko aj dlhodobých problémov, jednak v procesnej rovine pri ukladaní a nariaďovaní, obzvlášť v prípadoch uloženia viacerých druhov ochranných liečení, a taktiež v hmotnoprávnej rovine, kde možno hovoriť o nedostatočnej úprave toho, aké ochranné liečenia môžu byť uložené a akým páchateľom,“ dodalo MS.

Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je v marci.