FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa opisu zákazky musí byť radar diaľkovo ovládateľný, schopný detegovať malé ciele s odraznou plochou jeden štvorcový meter, a to vo vzdialenosti najmenej 250 kilometrov.
Autor TASR
Bratislava 3. júna (TASR) – Ministerstvo obrany už vypísalo dlho ohlasovanú súťaž na nákup vojenských radarov. Predpokladaná hodnota zákazky je 60 miliónov eur bez DPH. Vyplýva to z oznámenia, ktoré je zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania.
Rezort obrany chce nakúpiť tri kusy 3D radarov stredného dosahu s tým, že dva kusy majú byť dodané do konca roku 2016 a tretí do konca roku 2020. V zmluve by mala byť aj opcia na prípadný štvrtý radar.
Podľa opisu zákazky musí byť radar diaľkovo ovládateľný, schopný detegovať malé ciele s odraznou plochou jeden štvorcový meter, a to vo vzdialenosti najmenej 250 kilometrov. Rádiolokátor musí mať dosah minimálne 350 km. Zariadenie už musí byť taktiež v súčasnosti vyrábané a musí spĺňať technické odporúčania a normy NATO.
Ešte v decembri zverejnil rezort vo vestníku Európskej únie predbežné oznámenie. Pôvodne sa uvažovalo nad tým, že by sme radary nakupovali spolu s Českou republikou. Tá sa však nakoniec rozhodla ísť vlastnou cestou, aj keď podľa slov ministra obrany Martina Glváča mali rovnakú technickú špecifikáciu.
V súvislosti s nákupom radarov ministerstvo v apríli zorganizovalo podujatie Open Day, na ktorom sa zúčastnilo osem zahraničných výrobcov radarov. Možnosť prezentácie využili firmy BATS (Belgicko), ThalesRaytheon System (Francúzsko-USA), IAI-ELTA System (Izrael), SAAB (Švédsko), Lockheed Martin (USA), Raytheon International Inc. (USA), BAE Systems (Veľká Británia-USA) a INDRA (Španielsko). Glváč očakáva, že väčšina z nich sa tendra zúčastní. Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 3. júla.
Dôvodom, prečo sa Slovensko rozhodlo nakupovať novú techniku, sú ruské sankcie, pre ktoré si nemôže zadovážiť náhradné diely na radary od ruského výrobcu Almaz Antey a predlžovať tak ich životnosť. Ak by Slovensko zostalo bez funkčných vojenských radarov, nemôže si plniť záväzky voči aliančným partnerom. Ide najmä o integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS). Životnosť súčasných rádiolokátorov sovietskej výroby P-37 končí postupne. Jednému z nich však už v roku 2016.
Rezort obrany chce nakúpiť tri kusy 3D radarov stredného dosahu s tým, že dva kusy majú byť dodané do konca roku 2016 a tretí do konca roku 2020. V zmluve by mala byť aj opcia na prípadný štvrtý radar.
Podľa opisu zákazky musí byť radar diaľkovo ovládateľný, schopný detegovať malé ciele s odraznou plochou jeden štvorcový meter, a to vo vzdialenosti najmenej 250 kilometrov. Rádiolokátor musí mať dosah minimálne 350 km. Zariadenie už musí byť taktiež v súčasnosti vyrábané a musí spĺňať technické odporúčania a normy NATO.
Ešte v decembri zverejnil rezort vo vestníku Európskej únie predbežné oznámenie. Pôvodne sa uvažovalo nad tým, že by sme radary nakupovali spolu s Českou republikou. Tá sa však nakoniec rozhodla ísť vlastnou cestou, aj keď podľa slov ministra obrany Martina Glváča mali rovnakú technickú špecifikáciu.
V súvislosti s nákupom radarov ministerstvo v apríli zorganizovalo podujatie Open Day, na ktorom sa zúčastnilo osem zahraničných výrobcov radarov. Možnosť prezentácie využili firmy BATS (Belgicko), ThalesRaytheon System (Francúzsko-USA), IAI-ELTA System (Izrael), SAAB (Švédsko), Lockheed Martin (USA), Raytheon International Inc. (USA), BAE Systems (Veľká Británia-USA) a INDRA (Španielsko). Glváč očakáva, že väčšina z nich sa tendra zúčastní. Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 3. júla.
Dôvodom, prečo sa Slovensko rozhodlo nakupovať novú techniku, sú ruské sankcie, pre ktoré si nemôže zadovážiť náhradné diely na radary od ruského výrobcu Almaz Antey a predlžovať tak ich životnosť. Ak by Slovensko zostalo bez funkčných vojenských radarov, nemôže si plniť záväzky voči aliančným partnerom. Ide najmä o integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS). Životnosť súčasných rádiolokátorov sovietskej výroby P-37 končí postupne. Jednému z nich však už v roku 2016.
