Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Ministerstvo v súvislosti s cieľom tvorby návrhu poukázalo na to, že digitálny priestor sa stal prirodzenou súčasťou života detí, a to už od veľmi nízkeho veku.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) - Prístup na platformy sociálnych sietí a k službám umelej inteligencie (AI) s výnimkou bezpečného prostredia by mal byť zakázaný do 16 rokov. Vyplýva to z predbežnej informácie k návrhu nového zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore, ktorú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR zverejnilo na portáli SlovLex. Návrh sa týka aj regulácie činnosti detských tvorcov obsahu na sociálnych sieťach a chránenia ich príjmov či zákazu tzv. „lootboxov“ pre maloletých.
„Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný právny rámec ochrany maloletých v digitálnom priestore a definovať práva maloletých v digitálnom priestore vrátane digitálneho práva na zabudnutie,“ uviedlo ministerstvo. Ako načrtlo, návrh sa bude zaoberať aj vytvorením účinných procesných nástrojov ochrany práv maloletých a ustanovením sankcií za porušenie povinností. Do medzirezortného pripomienkového konania by mal byť predložený vo februári až marci tohto roka.
Ministerstvo v súvislosti s cieľom tvorby návrhu poukázalo na to, že digitálny priestor sa stal prirodzenou súčasťou života detí, a to už od veľmi nízkeho veku. „Deti sú v online prostredí vystavené rizikám, ako sú nevhodný alebo škodlivý obsah, kyberšikana, sexuálne zneužívanie a grooming, manipulácia prostredníctvom algoritmov, neprimerané profilovanie, zber osobných údajov, návykové dizajnové prvky či skryté komerčné praktiky,“ upozornilo. Súčasná právna úprava pritom tieto riziká podľa rezortu adresuje len okrajovo alebo nepriamo, často bez jasného určenia zodpovednosti jednotlivých aktérov digitálneho ekosystému.
Ako skonštatovalo, absencia špecifickej právnej úpravy vedie k nejasnostiam v kompetenciách orgánov verejnej moci, k oslabenej vymáhateľnosti práv detí a k nedostatočnej prevencii. Zároveň vytvára právnu neistotu pre poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí nemajú jasne stanovené povinnosti vo vzťahu k ochrane detských používateľov.
Osobitnú pozornosť si podľa ministerstva vyžaduje skutočnosť, že deti predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá si často neuvedomuje dlhodobé dôsledky svojho správania v digitálnom priestore a nie je schopná efektívne chrániť svoje práva sama. „Štát má v zmysle medzinárodných záväzkov, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, pozitívnu povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu detí, a to aj v prostredí digitálnych technológií,“ dodalo MIRRI.
„Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť komplexný právny rámec ochrany maloletých v digitálnom priestore a definovať práva maloletých v digitálnom priestore vrátane digitálneho práva na zabudnutie,“ uviedlo ministerstvo. Ako načrtlo, návrh sa bude zaoberať aj vytvorením účinných procesných nástrojov ochrany práv maloletých a ustanovením sankcií za porušenie povinností. Do medzirezortného pripomienkového konania by mal byť predložený vo februári až marci tohto roka.
Ministerstvo v súvislosti s cieľom tvorby návrhu poukázalo na to, že digitálny priestor sa stal prirodzenou súčasťou života detí, a to už od veľmi nízkeho veku. „Deti sú v online prostredí vystavené rizikám, ako sú nevhodný alebo škodlivý obsah, kyberšikana, sexuálne zneužívanie a grooming, manipulácia prostredníctvom algoritmov, neprimerané profilovanie, zber osobných údajov, návykové dizajnové prvky či skryté komerčné praktiky,“ upozornilo. Súčasná právna úprava pritom tieto riziká podľa rezortu adresuje len okrajovo alebo nepriamo, často bez jasného určenia zodpovednosti jednotlivých aktérov digitálneho ekosystému.
Ako skonštatovalo, absencia špecifickej právnej úpravy vedie k nejasnostiam v kompetenciách orgánov verejnej moci, k oslabenej vymáhateľnosti práv detí a k nedostatočnej prevencii. Zároveň vytvára právnu neistotu pre poskytovateľov digitálnych služieb, ktorí nemajú jasne stanovené povinnosti vo vzťahu k ochrane detských používateľov.
Osobitnú pozornosť si podľa ministerstva vyžaduje skutočnosť, že deti predstavujú zraniteľnú skupinu, ktorá si často neuvedomuje dlhodobé dôsledky svojho správania v digitálnom priestore a nie je schopná efektívne chrániť svoje práva sama. „Štát má v zmysle medzinárodných záväzkov, najmä Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, pozitívnu povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu detí, a to aj v prostredí digitálnych technológií,“ dodalo MIRRI.
