< sekcia Slovensko

Modrotlač zapísali do svetového zoznamu UNESCO

Na archívnej snímke matrica pre modrotlač. Foto: TASR/Jozef Ďurník

Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015.

Port Louis/Bratislava 28. novembra (TASR) – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už šiesty zápis. Stala sa ním modrotlač a jej tradícia, ktorú Slovenská republiky na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, ČR a Maďarskom. O zapísaní modrotlače do prestížneho zoznamu rozhodli v stredu členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia (26.11.-1.12.), ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.

Slovensko zastupujú na rokovaní predseda Rady ministra kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Juraj Hamar a Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Modrotlač sa pripája k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a Horehronský viachlasný spev (2017).

Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.

Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu - indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej 'rezervy', čo je zmes zamedzujúca zafarbeniu látky v mieste vzoru. V slovenskej tradícii zohrala modrotlač významnú úlohu v spôsobe dekorovania látok. Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.

Modrotlač sa na Slovensku začala produkovať v 18. storočí



Modrotlač a jej tradícia sa stala šiestym prvkom spätým so Slovenskom, ktorý je zapísaný do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. O zapísaní modrotlače (spoločnej nominácie SR, ČR, Rakúska, Nemecka a Maďarska) rozhodli v stredu členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO počas svojho 13. zasadnutia (26. 11. - 1. 12.), ktoré sa koná v meste Port Louis, metropole ostrovného štátu Maurícius.

Na národnej úrovni bola modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaná za rok 2015. Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017.

Na Slovensku sa modrotlač začala produkovať už v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby. Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej.

Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, vyrábaného v minulosti z ľanového a konopného plátna, v súčasnosti aj z iných materiálov (napríklad bavlna). Prepracované vzory sa na látku maľovali ručne, ale postupne sa technika zdobenia látok vykonávala drevenou alebo kovovou formou (pečiatkou).

Plátno sa najprv vyvarilo vo vode, do ktorej bol pridaný vápenatý lúh a sóda. Následne sa plátno vypralo v kyseline sírovej, ktorá bola zriedená vodou, a vypláchlo sa v tečúcej vode. Po usušení, naškrobení a vymangľovaní bolo plátno pripravené na tlač vzorov a farbenie. Potláčanie sa robilo s pomocou tzv. papu, teda krycej zmesi, ktorá sa naniesla na modrotlačiarsku formu. Forma sa namáčala do nádoby s papom a následne sa prikladala na plátno. Po uschnutí papu sa plátno v rovnobežných záhyboch vešalo na železnú konštrukciu a ponorilo sa na 20 - 30 minút do studenej zmesi na farbenie, ktorej základnú zložku tvorilo indigo. Celé plátno sa tak zafarbilo, okrem miest, kde bol nanesený pap, ktorý indigo neprijímal. Proces namáčania sa opakoval niekoľkokrát, čím viackrát sa plátno namáčalo, tým tmavšia modrá farba vznikala. Po nafarbení sa tkanina vložila do slabého roztoku kyseliny sírovej, čím sa pap z látky odstránil a vznikol biely vzor na tmavomodrom podklade.

Modrotlač sa v tomto období stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a prenikla aj do úžitkového textilu (obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň). Technika si našla uplatnenie v sviatočnom, ale aj v obradnom či pracovnom odeve.

Odev zhotovený z modrotlače sa nemusel často prať a takáto látka nebola ani finančne náročná, pretože jej potlačenie bolo lacné.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave má vo svojej zbierke vyše 600 rôznych vzorov modrotlače z rôznych modrotlačiarskych dielní z celého Slovenska.

Okrem vzoriek modrotlače má ÚĽUV vo svojich zbierkach vzorov aj neveľkú kolekciu modrotlačových foriem. Kolekcie rôznej veľkosti vlastnia aj regionálne múzeá. Najväčšiu kolekciu modrotlačových foriem vlastní Slovenské národné múzeum (SNM) v Martine.

Na Slovensko sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí.


Členovia výboru UNESCO označili nomináciu modrotlače za excelentnú



O zápise modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO sa rozhodlo bez najmenšieho spochybnenia oprávnenosti nominácie. "Členovia Medzivládneho výboru UNESCO zablahoželali zúčastneným štátom k vypracovaniu excelentnej nominácie," uviedol priamo z ostrova Maurícius, kde sa o zápise do prestížneho zoznamu rozhodlo, zástupca SR, predseda Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.

Modrotlač a jej tradícia bola spoločnou nomináciou SR, ČR, Rakúska, Nemecka a Maďarska. "Z nominačného spisu je zrejmé, že doň každý štát prispel vyváženým spôsobom. Spis rovnako preukazuje živú komunikáciu medzi jednotlivými komunitami pri príprave nominácie, ako aj pri celkovej starostlivosti o prvok," tlmočil Hamar vyjadrenie členov Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, predstaviteľov 24 krajín sveta.

Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD) označila zápis modrotlače do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO za skvelú správu pre Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré sa na tomto úspechu podieľali. "Modrotlač je vzácnou súčasťou našej ľudovej kultúry a ukážkou remeselnej tvorivosti obyvateľstva. Verím, že šiesty zápis SR do zoznamu UNESCO prispeje k tomu, aby sa tradíciu modrotlače podarilo zachovať aj pre budúce generácie," dodala Laššáková.

Spoločnú nomináciu na zápis do celosvetového zoznamu podpísali predstavitelia SR, ČR, Maďarska, Nemecka a Rakúska vo Viedni 20. marca 2017. Prípravu nominačného spisu za Slovensko zabezpečovalo a koordinovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru (CTĽK) pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), ktoré je zodpovedné za implementáciu Dohovoru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003. "Odborne sa na príprave spisu podieľali etnologičky Oľga Danglová a Ľubica Voľanská, obe z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV), i súčasní nositelia tohto prvku, menovite Martin Trnka z Púchova, Peter Trnka pôsobiaci v Ivanke pri Dunaji a Matej Rabada tvoriaci v Párnici na Orave," pripomenul Hamar.

Na zasadnutí výboru UNESCO, ktoré sa od pondelka (26. 11.) do soboty (1. 12.) koná v metropole ostrovného štátu Maurícius – meste Port Louis, sa celkovo zúčastňuje 800 účastníkov zo 125 krajín. Slovensko okrem Juraja Hamara na ňom zastupuje aj etnologička Ľubica Voľanská, ktorá je podpredsedníčkou Rady ministerky kultúry na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Modrotlač sa pripája k piatim slovenským prvkom, ktoré boli do svetového zoznamu zapísané v predchádzajúcich rokoch. Sú nimi fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), spoločne s Českou republikou bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) a horehronský viachlasný spev (2017).

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.