< sekcia Slovensko

Rezort spravodlivosti: Usilujeme o otvorenú komunikáciu o návrhoch

Na archívnej snímke budova Ministerstva spravodlivosti SR a Centra právnej pomoci v Bratislave. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Pre Ministerstvo spravodlivosti je prekvapením, ak argumentáciou signatárov, prečo teraz prichádzajú s takouto výzvou, má byť to, že sa cítia nevypočutí a chýba im komunikácia.

Bratislava 20. januára (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti sa vždy usiluje o otvorenú komunikáciu o návrhoch, ktoré predkladá. Uviedol to pre TASR hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla v reakcii na sudcov, advokátov a príslušníkov ďalších právnických profesií, ktorí v utorok zverejnili výzvu na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v SR.

„Mrzí nás, že podobné výzvy na zachovávanie princípov právneho štátu sa, až na drobné a osamotené výnimky, neobjavovali v časoch, keď boli tieto princípy deformované a pošliapavané, čo sa v plnosti teraz odkrýva pri mnohých kauzách, s ktorými je spoločnosť konfrontovaná," uviedol hovorca.

Pre MS SR je prekvapením, ak argumentáciou signatárov, prečo teraz prichádzajú s takouto výzvou, má byť to, že sa cítia nevypočutí a chýba im komunikácia. Bubla zdôraznil, že rezort spravodlivosti návrhy, s ktorými prichádza a ktoré predkladá, otvorene a verejne prezentuje. MS SR zareagovalo na niektoré tvrdenia uvádzané vo výzve Právnici spolu za právny štát, ktorú do stredy podpísalo 170 sudcov, advokátov a príslušníkov iných právnických profesií.

Podľa signatárov v decembri 2020 poslanci parlamentu svojím rozhodnutím zakázali Ústavnému súdu (ÚS) SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy. To bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu ÚS SR.

„Túto právomoc ÚS SR nemal v ústave upravenú ani pred prijatím ústavného zákona v oblasti justície. Z ústavy ju v jednom prípade problematicky vyvodil, čo kritizovali aj sudcovia a sudkyne, ktorí podali odlišné stanoviská. Prijatá novela vybrala jednu z možností - posledným ochrancom je aktívna občianska spoločnosť. V prospech vybraného riešenia existujú mnohé ďalšie argumenty," uviedol Bubla.

„Návrh súdnej mapy tak, ako bol predstavený, vracia usporiadanie súdov v rámci Slovenska viac-menej do stavu, ktorý na Slovensku bol do roku 1996 a ktorý vláda Vladimíra Mečiara nezmyselne rozbila tým, že zriadila neúmerný počet okresov, ako aj súdov. Práve to bol experiment, ktorý sa v praxi neosvedčil," povedal Bubla na kritiku signatárov v oblasti súdnej mapy.

Podľa MS SR na Slovensku dozrel čas na reformy, pretože ostatné roky vládnutia síce neprinášali narúšanie komfortnej zóny štátnych inštitúcií, ale ani žiaden reálny progres z pohľadu služieb občanom, o ktoré tu ide.

„Aj reformy v súdnictve sú o občanoch tohto štátu a o ich práve na spravodlivý súdny proces. Občania tu nie sú pre súdy, ale je to naopak. Naším cieľom preto musí byť, a to aj jedným z cieľov novej súdnej mapy, zlepšovať prístup občanov k spravodlivosti, pretože o tú ide a táto nie je daná kilometrami cesty na súd, ale rýchlosťou a kvalitou rozhodovania," uviedol Bubla.