Bratislava 16. júna (TASR) - Nástroje restoratívnej justície najmä v prípravnom konaní v nadväznosti na už prijaté zmeny by sa mohli upraviť a zefektívniť. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

Návrh zákona sa zameria na dosiahnutie účelu trestného konania za súčasnej nápravy škôd spôsobených trestným činom, obnovy narušených vzťahov a zmierenia medzi poškodeným a obvineným postupmi restoratívnej justície, najmä mediáciou, restoratívnou konferenciou alebo inými obdobnými postupmi. Tieto postupy musia podľa MS rešpektovať základné princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom nesmú byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb.

„Aplikácia princípov restoratívnej justície predpokladá aj zapojenie komunity a záujmových združení občanov do týchto procesov, ktoré môžu byť taktiež negatívne dotknuté trestným činom a môžu prispieť k náprave páchateľa. Týmto sa posilní dôvera v justičný systém a prispeje k celkovej bezpečnosti a stabilite komunity,“ vysvetlilo MS v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Uvedené postupy je podľa MS možné realizovať iba za súčasného zabezpečenia ochrany práv poškodeného v trestnom konaní spôsobom, ktorý umožní poškodenému aktívne participovať na dosiahnutí restoratívnych cieľov trestného konania. Aplikáciou uvedených princípov a zabezpečením ochrany práv poškodeného sa tak podľa rezortu otvára pôda aj na rozšírenie možností uzavretia zmieru v prípade závažnejších trestných činov ako doteraz.

Ďalším cieľom novely zákona je upraviť a doplniť úpravu týkajúcu sa práv podozrivej osoby v trestnom konaní v súlade s právom Európskej únie. Cieľom návrhu zákona je aj odstrániť niektoré aplikačné problémy právnej a zdravotníckej praxe v otázkach ochranného liečenia a detencie.

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.