Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zákon sa podľa rezortu školstva dotýka tých národnostných škôl, ktoré majú vyučovanie v materinskom jazyku.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) - Otázka nového ukrajinského zákona o vzdelávaní je predmetom rokovaní zástupcov nášho zastupiteľského úradu v Kyjeve, ako aj Generálneho konzulátu v Užhorode v spolupráci s predstaviteľmi krajanských organizácií. Pre TASR to dnes uviedol komunikačný odbor slovenského Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.
Zákon sa podľa rezortu dotýka tých národnostných škôl, ktoré majú vyučovanie v materinskom jazyku. "Takáto škola pre Slovákov žijúcich v Zakarpatskej oblasti je iba jedna. Tu sa vyučuje v slovenskom jazyku na prvom stupni súbežne s vyučovaním ukrajinského jazyka ako predmetu. Na druhom stupni prebieha vyučovanie bilingválne, kde sú vybrané odborné predmety vyučované rovnocenne v štátnom/ukrajinskom jazyku a slovenskom jazyku," vysvetlilo ministerstvo.
Samostatne je vyučovaný slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Škola s uvedeným programom je zapojená do projektu bilingválneho vzdelávania, čím má v súčasnosti osobité postavenie. "Na ostatných školách sa slovenský jazyk vyučuje ako nepovinný, voliteľný predmet alebo je slovenský jazyk ponúkaný ako jeden z voliteľných cudzích jazykov," dodal rezort.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon o vzdelávaní, o ktorom kritici tvrdia, že poškodí práva národnostných menšín. Kancelária ukrajinského prezidenta na svojom webe zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala o podpísaní tohto zákona. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že nový zákon posilňuje rolu ukrajinského jazyka vo vzdelávaní.
Návrh zákona však vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku. Súvisí to najmä s tým, že od septembra 2018 sa deti z národnostných menšín budú vo svojom materinskom jazyku vzdelávať len v materských školách a na prvom stupni základných škôl, pričom paralelne sa budú učiť aj ukrajinčinu. Od piatej triedy základnej školy bude vyučovanie len v ukrajinčine a jazyk národnostnej menšiny sa môže vyučovať ako nepovinný predmet. V súlade so zákonom od 1. septembra 2020, keď sa skončí prechodné obdobie, bude výučba na druhom stupni škôl a vyšších stupňoch len v ukrajinčine.
Kým maďarské ministerstvo zahraničných vecí označilo zákon za "ranu do chrbta", rumunský prezident Klaus Iohannis dokonca kvôli nemu zrušil svoju návštevu na Ukrajine a odvolal aj Porošenkovu návštevu v Bukurešti. Rusko zasa vyslovilo obavy, že ukrajinský zákon poškodzuje ústavné práva národnostných menšín na Ukrajine.
Viacerí kritici tvrdia, že ukrajinský zákon o vzdelávaní porušuje základné ľudské i menšinové práva a môže spôsobiť ďalšiu destabilizáciu a fragmentáciu Ukrajiny, pripomenula agentúra RIA Novosti, ktorá poukázala na obavy rusky hovoriacej menšiny, ale aj menšín žijúcich na západe Ukrajiny.
Slovenský rezort diplomacie už skôr pre TASR uviedol, že vývoj situácie sleduje od začiatku. Ministerstvo očakáva, že Ukrajina tak, ako to uviedol jej prezident Porošenko, bude prísne dodržiavať práva národnostných menšín vo vzdelávacom procese a bude konať v súlade s medzinárodnými záväzkami a európskymi normami.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR má záujem konzultovať s Ministerstvom zahraničných vecí Ukrajiny a Ministerstvom školstva Ukrajiny problematiku zákona a využiť aj ďalšie bilaterálne nástroje na to, aby ostali práva príslušníkov patriacich k národnostným menšinám zachované a aby nedošlo k zníženiu existujúcich štandardov vzdelávania príslušníkov slovenskej menšiny na Ukrajine," reagoval v utorok (26.9.) hovorca rezortu Peter Susko.
Zákon sa podľa rezortu dotýka tých národnostných škôl, ktoré majú vyučovanie v materinskom jazyku. "Takáto škola pre Slovákov žijúcich v Zakarpatskej oblasti je iba jedna. Tu sa vyučuje v slovenskom jazyku na prvom stupni súbežne s vyučovaním ukrajinského jazyka ako predmetu. Na druhom stupni prebieha vyučovanie bilingválne, kde sú vybrané odborné predmety vyučované rovnocenne v štátnom/ukrajinskom jazyku a slovenskom jazyku," vysvetlilo ministerstvo.
Samostatne je vyučovaný slovenský jazyk ako cudzí jazyk. Škola s uvedeným programom je zapojená do projektu bilingválneho vzdelávania, čím má v súčasnosti osobité postavenie. "Na ostatných školách sa slovenský jazyk vyučuje ako nepovinný, voliteľný predmet alebo je slovenský jazyk ponúkaný ako jeden z voliteľných cudzích jazykov," dodal rezort.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon o vzdelávaní, o ktorom kritici tvrdia, že poškodí práva národnostných menšín. Kancelária ukrajinského prezidenta na svojom webe zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala o podpísaní tohto zákona. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že nový zákon posilňuje rolu ukrajinského jazyka vo vzdelávaní.
Návrh zákona však vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku. Súvisí to najmä s tým, že od septembra 2018 sa deti z národnostných menšín budú vo svojom materinskom jazyku vzdelávať len v materských školách a na prvom stupni základných škôl, pričom paralelne sa budú učiť aj ukrajinčinu. Od piatej triedy základnej školy bude vyučovanie len v ukrajinčine a jazyk národnostnej menšiny sa môže vyučovať ako nepovinný predmet. V súlade so zákonom od 1. septembra 2020, keď sa skončí prechodné obdobie, bude výučba na druhom stupni škôl a vyšších stupňoch len v ukrajinčine.
Kým maďarské ministerstvo zahraničných vecí označilo zákon za "ranu do chrbta", rumunský prezident Klaus Iohannis dokonca kvôli nemu zrušil svoju návštevu na Ukrajine a odvolal aj Porošenkovu návštevu v Bukurešti. Rusko zasa vyslovilo obavy, že ukrajinský zákon poškodzuje ústavné práva národnostných menšín na Ukrajine.
Viacerí kritici tvrdia, že ukrajinský zákon o vzdelávaní porušuje základné ľudské i menšinové práva a môže spôsobiť ďalšiu destabilizáciu a fragmentáciu Ukrajiny, pripomenula agentúra RIA Novosti, ktorá poukázala na obavy rusky hovoriacej menšiny, ale aj menšín žijúcich na západe Ukrajiny.
Slovenský rezort diplomacie už skôr pre TASR uviedol, že vývoj situácie sleduje od začiatku. Ministerstvo očakáva, že Ukrajina tak, ako to uviedol jej prezident Porošenko, bude prísne dodržiavať práva národnostných menšín vo vzdelávacom procese a bude konať v súlade s medzinárodnými záväzkami a európskymi normami.
"Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR má záujem konzultovať s Ministerstvom zahraničných vecí Ukrajiny a Ministerstvom školstva Ukrajiny problematiku zákona a využiť aj ďalšie bilaterálne nástroje na to, aby ostali práva príslušníkov patriacich k národnostným menšinám zachované a aby nedošlo k zníženiu existujúcich štandardov vzdelávania príslušníkov slovenskej menšiny na Ukrajine," reagoval v utorok (26.9.) hovorca rezortu Peter Susko.
