Quantcast
< sekcia Slovensko

ÚDZS kritizuje súčasný stav týkajúci sa európskeho štandardu

Ilustračné foto Foto: TASR - Michal Svítok

MZ: Zavedenie európskeho štandardu pre zdravotné poisťovne si vyžaduje diskusiu

Bratislava 8. júna (TASR) - Zdravotné poisťovne nemusia plniť európsky štandard na hospodárenie poisťovní. TASR to potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Súčasný stav kritizuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), v jeho dôsledku podľa neho majú zdravotné poisťovne problém s likviditou aj kapitálom. Ministerstvo reagovalo, že pokiaľ úrad chce zaviesť princípy smernice Solvency II do systému slovenského verejného zdravotného poistenia (VZP), vyžaduje si to širokú odbornú diskusiu.

ÚDZS v nedávnej v správe o činnosti úradu poukazuje na to, že ani jedna zdravotná poisťovňa na Slovensku nespĺňa európsky štandard na hospodárenie poisťovní podľa smernice EÚ Solvency II, ktorá je účinná od januára 2016. "Nekonaním zodpovedných inštitúcií sú všetky tri poisťovne podľa EÚ štandardu vzťahujúceho sa na segment poisťovníctva podkapitalizované a dve nemajú dostatočnú likviditu," uvádza úrad. Za zodpovedných označil ministerstvá zdravotníctva a financií a Národnú banku Slovenska. Tá pre TASR reagovala, že na zdravotné poisťovne nedohliada, rezort financií zatiaľ neodpovedal.

Ministerstvo zdravotníctva upozornilo, že pokiaľ zdravotné poisťovne poskytujú len verejné zdravotné poistenie, ich činnosť nespadá do pôsobnosti smernice. "Smernica sa vzťahuje na poisťovne poskytujúce priame životné a neživotné poistenie. V smernici sa uvádza, že je vhodné, aby sa systém ustanovený touto smernicou nevzťahoval na určité podniky, ktoré poskytujú poisťovanie služby pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu - keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia, alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú," ozrejmilo pre TASR. Pripomenulo, že Európska komisia nikdy nevytkla SR nesprávnu transpozíciu smernice.

ÚDZS kritizuje, že ministerstvá ani NBS nevyvinuli v tomto smere žiadnu legislatívnu iniciatívu. Podľa neho bolo vo verejnom záujme a ochrane stability verejných financií potrebné smernicu analyzovať a prípadne nastaviť na slovenskú legislatívu. "Tak, aby sa štandardy smernice Solvency II uplatňovali aj pre slovenské súkromné zdravotné poisťovne," uvádza ÚDZS. V tomto roku preto plánuje rokovať so zodpovednými inštitúciami o okamžitej implementácii medzinárodného štandardu vrátane IFRS a smernice Solvency II.

Úrad tiež podotkol, že v EÚ sú okrem Slovenska len dve krajiny, ktoré umožnili vstup súkromného kapitálu do zdravotných poisťovní, a to Nemecko a Holandsko. "V oboch štandardy smernice Solvency II implementovali aj napriek tomu, že ani v jednej z týchto krajín neexistuje oligopolné trhové prostredie na úseku zdravotného poistenia," skonštatoval s tým, že v oboch krajinách je v systéme VZP v porovnaní so Slovenskom vyššia trhová konkurencia, vnútroštátna legislatíva má implementované medzinárodné štandardy a rešpektuje európske právo. "Inštitúcie v týchto krajinách fungujú na báze európskej smernice Solvency II a súkromným poisťovniam ani len nenapadne spochybniť sociálnu a solidárnu povahu činnosti, ktorú pod štátnym dohľadom v oblasti VZP vykonávajú," doplnil.

Zavedenie smernice na Slovensku by podľa MZ SR nebolo jednoduché a vyžadovalo by odbornú diskusiu. "Solvency II predpokladá prepočet pravdepodobnosti rizík, trhové oceňovanie záväzkov z poistných zmlúv, trhové oceňovanie aktív a odvodenie výslednej kapitálovej požiadavky na solventnosť. Zavedenie režimu S2 pre zdravotné poisťovne by si preto vyžadovalo viacročnú technickú prípravu, prinajmenšom v rozsahu, v akom ju absolvovali komerčné poisťovne (tzv. kvantitatívne dosahové štúdie QIS počas 5-rokov)," vysvetlil pre TASR rezort.

Podľa európskeho štandardu sa likvidita považuje za optimálnu, ak zásoba peňažných prostriedkov postačuje na dva až tri mesiace prevádzky, za stav ohrozenia sa považuje hranica 30 dní, vysvetlil ÚDZS. Ozrejmil, že kapitálová primeranosť sa javí ako dostatočná, ak celkový kapitál predstavuje asi 20 percent ročného poistného. Podľa jeho odhadov majú napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa a ZP Dôvera likviditu bežne len zhruba na dva až tri týždne prevádzky. Hovorí aj o stámiliónoch eur v chýbajúcom kapitále.