< sekcia Slovensko

Ministerstvo životného prostredia predstavilo nízkouhlíkovú stratégiu

Na snímke štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla. Foto: TASR Pavol Zachar

Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 vznikol v spolupráci so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou.

Bratislava 14. februára (TASR) - Náklady na nízkouhlíkovú transformáciu Slovenska budú v rokoch 2020 až 2040 predstavovať 1,8 percenta HDP ročne. Zároveň však boj proti zmene klímy prinesie nevyčísliteľné zdravotné, environmentálne a ekonomické benefity. Zmierni tiež výšku škôd súvisiacich so zmenou klímy, ktoré dosahujú ročne asi miliardu eur. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedli štátny tajomník Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR Norbert Kurilla a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IŽP) Martin Haluš.

Návrh Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 vznikol v spolupráci so Svetovou bankou a Aténskou technickou univerzitou. Na mieru Slovenska boli vygenerované komplexné klimatické modely, ako dosahovať klimatickú neutralitu. Celé know-how je vo vlastníctve Slovenskej republiky. „Momentálne ho ďalej rozvíjame a prispôsobujeme najnovším trendom," uviedol Kurilla.



Cieľom stratégie je načrtnúť možnosti pre ucelený dlhodobý 30-ročný strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Dokument prináša viaceré konkrétne opatrenia. Navrhuje napríklad prijatie zákona o zmene klímy so záväzným cieľom pre rok 2050, nastavuje pravidlá pre obmedzenie fosílnych palív či podporu hromadnej dopravy. Kľúčové je i zachytávanie a využívanie všetkého odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov, dôkladná aplikácia princípu "znečisťovateľ platí", podpora lokálnych potravín alebo zavádzanie zdieľania bicyklov v mestách a obciach. Ďalšími bodmi sú podpora biohospodárstva, zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívanej pôdy alebo obnova rašelinísk a mokradí. Súčasne by sa mali plnenia Parížskej dohody zahrnúť medzi základné ustanovenia v medzinárodných obchodných dohodách medzi Európskou úniou a tretími krajinami.



Súbežne so stratégiou navrhuje MŽP aj vytvorenie poradného orgánu - rady vlády.

Návrh stratégie už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, na najbližšom rokovaní by mala o nej rozhodovať vláda.