Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Súčasťou dokumentu majú byť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov.
Autor TASR
Bratislava 9. augusta (TASR) - Zverejnená správa o klíme podčiarkuje dôležitosť prijímania nevyhnutných opatrení, ktoré zmierna dôsledky klimatickej zmeny. Slovenský envirorezort v tejto súvislosti pripravuje Akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP). TASR to uviedli z tlačového oddelenia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v reakcii na zverejnenie najnovšej správy od Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC).
Jadrom akčného plánu je sedem špecifických oblastí. "Vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia," spresnili.
Súčasťou dokumentu majú byť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov. "MŽP zároveň pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý pomôže zbaviť Slovensko emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, akými to dosiahnuť do roku 2050," doplnilo ministerstvo.
Avizuje tiež, že klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. "MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostalého postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím," podotkli.
Envirorezort sa chce zamerať aj na územné plánovanie. "Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Napríklad v oblasti vodného hospodárstva. Prispeje k zdokonaleniu manažmentu vody, prispeje k zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine," dodalo ministerstvo.
Zo správy IPCC vyplýva, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, teda o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. V jej záveroch sa píše, že globálne otepľovanie už urýchľuje zvyšovanie hladiny morí, roztápa ľadovce a zhoršuje extrémy počasia, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a búrky. Tropické cyklóny sú podľa správy IPCC stále silnejšie, zatiaľ čo arktický morský ľad a permafrost sa topí. Všetky tieto trendy sa v nasledujúcich rokoch ešte zhoršia.
Jadrom akčného plánu je sedem špecifických oblastí. "Vodný režim a vodné hospodárstvo, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia," spresnili.
Súčasťou dokumentu majú byť opatrenia, ktoré prispejú k eliminácii pôdnej erózie v lesoch, zníženiu citlivosti lesov na sucho, ako aj k zníženiu rizika lesných požiarov. "MŽP zároveň pracuje na historicky prvom zákone o klíme, ktorý pomôže zbaviť Slovensko emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie. Vyznačí aj cesty, akými to dosiahnuť do roku 2050," doplnilo ministerstvo.
Avizuje tiež, že klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí. "MŽP chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostalého postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím," podotkli.
Envirorezort sa chce zamerať aj na územné plánovanie. "Správne fungujúce územné plánovanie zvýši klimatickú odolnosť krajiny a zlepší jej schopnosť adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Napríklad v oblasti vodného hospodárstva. Prispeje k zdokonaleniu manažmentu vody, prispeje k zmenšeniu odtoku vody a eliminácii pôdnej erózie vo voľnej krajine," dodalo ministerstvo.
Zo správy IPCC vyplýva, že priemerná celosvetová teplota sa do roku 2030 môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia, teda o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Údaje podľa expertov ukazujú, že otepľovanie sa v uplynulých rokoch ešte zrýchlilo. V jej záveroch sa píše, že globálne otepľovanie už urýchľuje zvyšovanie hladiny morí, roztápa ľadovce a zhoršuje extrémy počasia, ako sú vlny horúčav, suchá, záplavy a búrky. Tropické cyklóny sú podľa správy IPCC stále silnejšie, zatiaľ čo arktický morský ľad a permafrost sa topí. Všetky tieto trendy sa v nasledujúcich rokoch ešte zhoršia.
