Bratislava 11. septembra (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vyvíja maximálne úsilie a vytvára podmienky na to, aby aglomerácie, za ktoré priamo zodpovedajú vodárenské spoločnosti a ktorých akcionármi sú mestá a obce, mohli efektívne čerpať finančné prostriedky na zabezpečenie požadovaných stupňov čistenia odpadových vôd. Envirorezort to uviedol v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), že si SR v prípade čistenia odpadových vôd v niektorých aglomeráciách nesplnila povinnosti. MŽP v ňom vidí aj dôsledky pochybenia predchádzajúcich vlád.

SR si podľa SDEÚ nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Rady o čistení komunálnych odpadových vôd z roku 1991 tým, že vo vyše 20 aglomeráciách neprijala potrebné opatrenia na to, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením adekvátnym čistením.

MŽP v stanovisku zdôraznilo, že budovanie kvalitnej vodárenskej infraštruktúry je vlajkovou loďou súčasného vedenia rezortu. „Do spoľahlivého čistenia odpadových vôd a budovania kanalizačnej a vodovodnej siete smeruje počas troch rokov vyše 800 miliónov eur z eurofondov aj Envirofondu,“ upozornil odbor komunikácie MŽP. Pripomenul aj presun 140 miliónov eur v rámci Programu Slovensko z iných oblastí práve do vodného hospodárstva, rovnako i presadenie legislatívy podporujúcej rozvoj v danej oblasti.

MŽP zároveň tvrdí, že pod rozhodnutím SDEÚ je podpísaná aj činnosť predchádzajúcich vlád. „Svojou nekompetentnosťou dopustili prepadnutie 430 miliónov eur, ktoré mohli a mali byť využité na splnenie záväzkov Slovenska voči EÚ v oblasti čistenia odpadových komunálnych vôd v aglomeráciách spomínaných v rozhodnutí," uviedlo MŽP.

Pripomenulo tiež, že SR má dva mesiace na to, aby oznámilo opatrenia s cieľom splnenia rozsudku.

Bývalý štátny tajomník MŽP Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati považuje Tarabovo obvinenie za zavádzanie. Poukazuje pritom na to, že Európska komisia (EK) začala formálne konanie pre nedodržiavanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd už v roku 2017. „Je to vizitka najmä dlhoročných vlád Smeru a SNS, ktoré nedokázali dobudovať kanalizačnú infraštruktúru napriek stámiliónom eur z eurofondov,“ uviedol.

Tvrdí ďalej, že manažment ministerstva, ktorého bol súčasťou, začal v roku 2020 okamžite po nástupe na rezort situáciu riešiť. „Z 19 chýbajúcich aglomerácií v roku 2021 sa nám podarilo znížiť za extrémne krátke obdobie toto číslo na šesť. Na vodovody a kanalizácie išlo len za naše obdobie takmer 300 miliónov eur," upozornil.

Kiča tiež spochybnil vyjadrenia o presadenie legislatívy, ktorá mala podporiť budovanie kanalizačnej a vodovodnej infraštruktúry, tvrdí, naopak, že proces skomplikovala. Stámilióny eur na budovanie vodárenskej infraštruktúry boli na tento účel v operačnom programe Slovensko podľa jeho slov vyčlenené ešte v roku 2023.

Súdny prípad sa týka vyše 20 miest na Slovensku, ktoré nespĺňajú európsku smernicu - 17 miest nezabezpečilo sekundárne čistenie pred vypúšťaním odpadových vôd, v deviatich lokalitách mestské odpadové vody nie sú predmetom dodatočného biologického čistenia s odstraňovaním dusíka alebo fosforu. Z toho jedno mesto nespĺňa ani jednu z požiadaviek.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo februári 2017, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v novembri 2019. Napriek určitému pokroku slovenské orgány sťažnosti v plnej miere nevyriešili, a preto EK zažalovala SR v roku 2024 na Súdnom dvore EÚ za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd.

Vo štvrtok vydanom rozhodnutí SDEÚ konštatuje, že SR si nesplnila povinnosti a musí nahradiť trovy konania.