Bratislava 20. októbra (TASR) - Zraniteľnými oblasťami z pohľadu podzemných aj povrchových vôd by sa malo stať 300 obcí. Len z pohľadu podzemných vôd má ísť o 575 obcí a len z pohľadu povrchových vôd o 179 obcí. Spolu to predstavuje 1054 obcí v zraniteľných oblastiach, ktoré ukázala revízia v roku 2026. Ide o zníženie počtu oproti revízii v roku 2022 o 341 obcí. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Návrh predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR do medzirezortného pripomienkového konania.

Vymedzenie zraniteľných oblastí je jednou zo základných požiadaviek dusičnanovej smernice. „Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 miligramov na liter, alebo v blízkej budúcnosti môže byť táto hranica prekročená,“ vysvetlil envirorezort.

Východiskom pre návrh revízie zraniteľných oblastí boli v tomto roku výsledky monitorovania podzemných a povrchových vôd. Tá zahŕňala 2237 monitorovacích objektov podzemných vôd a 920 monitorovacích miest povrchových vôd.

Z hľadiska podzemných vôd bolo z pôvodného počtu 1191 vymedzených zraniteľných oblastí navrhnutých na vyradenie 322 obcí. „Hlavným dôvodom pre vyradenie zo zraniteľných oblastí pre podzemné vody boli najmä dokumentované veľmi nízke koncentrácie dusičnanov v monitorovacích objektoch podzemných vôd, ktoré navyše vykazovali klesajúci alebo stabilný trend vývoja dusičnanov v hodnotenej zraniteľnej oblasti, alebo na základe priaznivej analýzy rizika,“ vysvetlilo MŽP.

Zároveň navrhli nové zraniteľné oblasti, na ktorých zdokumentovali vysoké koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách a na základe analýzy rizika znečistenia z poľnohospodárskych činností. Do zraniteľných oblastí pre podzemnú vodu preto rezort navrhuje šesť nových oblastí na zaradenie. Celkový počet zraniteľných oblastí pre podzemné vody klesol z 1191 na 875.

Z pôvodného počtu 532 obcí zaradených v zraniteľných oblastiach pre povrchové vody navrhli na vyradenie 294 obcí. „Hlavným dôvodom pre vyradenie zo zraniteľných oblastí pre povrchové vody boli najmä dokumentované nízke koncentrácie nutrientov a v monitorovacích miestach sa neprejavovala eutrofizácia, ktoré navyše vykazovali klesajúci alebo stabilný trend vývoja kvality povrchových vôd vo vzťahu k zdrojom znečistenia z poľnohospodárskej činnosti,“ ozrejmilo ministerstvo. Doplnilo, že pre ďalšie obdobie by sa malo ponechať 238 obcí v zraniteľných oblastiach.

Zároveň by sa malo 241 obcí zaradiť do zraniteľných oblastí pre povrchové vody. MŽP priblížilo, že dôvodom je možné riziko poľnohospodárskych činností na ich území pre kvalitu či stav povrchových vôd. Celkový počet zraniteľných oblastí tak pre povrchové vody klesol z počtu 532 na 479, tvrdí envirorezort.

Dusičnanová smernica ustanovuje povinnosť pre členské štáty EÚ revidovať zoznam zraniteľných oblastí najmenej každé štyri roky. Zoznam zraniteľných oblastí ustanovený nariadením vlády bol v rokoch 2025 až 2026 predmetom revízie, ktorú vykonali Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský hydrometeorologický ústav za účasti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Agrárnej komory Slovenska.