< sekcia Slovensko

Slovenskí politici kritizujú odstúpenie USA od jadrovej dohody

Žena kráča so psom okolo protiamerickej maľby na stene bývalej budovy amerického veľvyslanectva v Teheráne v utorok 8. mája 2018. Americký prezident Donald Trump v utorok v Bielom dome oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie. Foto: TASR/AP

Slovensko bude podľa ministerstva zahraničných vecí svoj ďalší postup koordinovať s partnermi z EÚ.

Bratislava 9. mája (TASR) - Slovensko je znepokojené rozhodnutím USA odstúpiť od takzvanej dohody o jadrovom programe Iránu (JCPOA) a opätovne zaviesť súvisiace americké sankcie. Informoval o tom hovorca rezortu diplomacie Peter Susko. Slovensko bude podľa neho svoj ďalší postup koordinovať s partnermi z EÚ. Cieľom má byť zachovanie dohody.


"Sme naďalej presvedčení, že JCPOA je potvrdením efektivity medzinárodnej diplomacie pri riešení bezpečnostných výziev v oblasti nešírenia zbraní hromadného ničenia a že dohoda aj naďalej spĺňa svoj účel zaručiť výlučne mierový charakter jadrového programu Iránu," vyhlásil Susko a pripomenul, že plnenie jadrových záväzkov Iránu bolo opakovane potvrdené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Práve pochybnosti o účinnosti dohody boli jedným z dôvodov, prečo americký prezident Donald Trump v utorok (8.5.) od dohody odstúpil. Trump vyhlásil, že jadrová dohoda nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie mier.

I. Korčok: Odstúpenie USA od jadrovej dohody s Iránom je poľutovaniahodný krok

Odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom zo strany Spojených štátov amerických (USA) považuje Európska únia (EÚ) spolu so SR za poľutovaniahodný krok. V stredu to pred zasadnutím vlády uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. EÚ a SR vyzývajú zvyšné krajiny zapojené v dohode, aby v nej zostali a dodržiavali ju.

Rozhodnutie, ktoré v utorok (8.5.) oznámil vo Washingtone americký prezident Donald Trump, Korčok označil za mimoriadne závažné s tým, že v kombinácii s avizovanými sankciami zo strany USA bude mať zásadný dopad na efektívnosť celej dohody s Iránom.



"Spolu s EÚ považuje Slovenská republika tento krok za poľutovaniahodný, musím to takto povedať, pretože samotná dohoda bola výsledkom 12-ročného úsilia," reagoval Korčok. "Chceme povedať, že to bola doteraz dohoda z nášho pohľadu efektívna, lebo opakované inšpekcie priamo na mieste zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu potvrdili, že ju Irán dodržuje," deklaroval.

Korčok vysvetlil pozíciu EÚ, že jedinou reálnou odpoveďou v tejto chvíli je vyzývať všetkých, ktorí v dohode zostali zapojení, aby ju dodržiavali. "Vyzývame k tomu aj Irán, aby sa zdržal okamžitých krokov, ktorými bude reagovať na USA, a verím, že určitým spôsobom aj bez USA bude táto dohoda prinášať svoj cieľ," uviedol.

Krok USA má podľa štátneho tajomníka aj širší kontext a je závažný s ohľadom na to, že dohoda s Iránom je dôležitým prvkom kontroly a nešírenia jadrových zbraní. "Vieme veľmi dobre, že v tejto chvíli je na stole pokus o to, aby sme zbavili Kórejský polostrov jadrových zbraní," pripomenul.

"Nakoniec musíme priznať, že je to, bohužiaľ, ďalší krok v zásadnej oblasti, keď EÚ a USA, ktoré sú strategickými partnermi, majú odlišný názor, ale USA zostávajú strategickým partnerom, musíme spolu hovoriť ešte viac," doplnil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Americký prezident Trump v utorok vo Washingtone oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie. Trump vyhlásil, že jadrová dohoda nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie mier. Spojené štáty podľa neho nebudú "rukojemníkom jadrového vydierania".

K. Cséfalvayová: Zahraničná politika USA je ťažko čitateľná a nekonzistentná

Je paradoxné, že USA na jednej strane rokujú so Severnou Kóreou a na druhej strane vypovedajú jadrovú dohodu s Iránom. Myslí si to predsedníčka Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). "Takáto ťažko čitateľná a nekonzistentná politika neprispieva k hľadaniu mieru vo svete," vyhlásila pre TASR. Dohody podobné tej s Iránom podľa nej ľudia nemusia považovať za dokonalé, no s niektorými krajinami sú potrebné.

"Jadrová dohoda bola výsledkom 12-ročného úsilia a jej zhodenie zo stola bez jasnej alternatívy, ako ďalej vo vzťahoch s Iránom, nepovažujem za správne. Myslím, že práve teraz potrebujeme všetko úsilie sústrediť k hľadaniu ciest, ako ju napĺňať a prispieť tak k stabilizácii bezpečnostnej situácie v problematickom regióne i vo svete," povedala a dodala, že je rada, že Slovensko a EÚ majú k problému spoločné stanovisko.

Odstúpenie USA od jadrovej dohody s Iránom kritizujú SaS a OĽaNO

Utorkové (8.5.) rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom podľa opozičných strán SaS a OĽaNO nie je správne. Obávajú sa aj dôsledkov ekonomických sankcií voči Iránu, ktoré by USA podľa amerického ministra financií Stevena Mnuchina malo obnoviť v priebehu 90 až 180 dní.

"Ekonomické sankcie voči Iránu ho vyprovokujú k obnove vývoja atómovej bomby a namiesto dialógu sa zase dostanú k slovu zbrane a nenávisť," píše sa v stanovisku strany SaS, pod ktorým sú podpísaní poslanec Národnej rady (NR) Martin Klus a europoslanec Richard Sulík.

Poslankyňa NR SR Veronika Remišová (OĽaNO) upozorňuje, že sankcie sa môžu dotknúť aj slovenských firiem. "Tvrdé sankcie môžu poškodiť slovenské firmy, ktoré si vybudovali obchodné vzťahy s Iránom a len nedávno uzavreli zmluvy v hodnote viac ako 100 miliónov eur. Je pravdepodobné, že po uvalení sankcií budú nútené prerušiť obchodné styky s Iránom alebo sa ich podnikanie mimoriadne skomplikuje," povedala Remišová.

K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, EÚ i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní. Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.