Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Viedenská arbitráž patrí k najbolestivejším kapitolám našich moderných dejín. Je pre nás trvalou pripomienkou, že o hraniciach a osudoch ľudí nesmie rozhodovať sila ani nátlak, uviedol Blanár.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 2. novembra (TASR) - Rozhodnutie, ktorým Česko-Slovensko pred 88 rokmi pod medzinárodným nátlakom prišlo o rozsiahle časti svojho územia, zostáva trvalým pripomenutím, prečo musia vzťahy medzi štátmi stáť na medzinárodnom práve a dialógu. Pri príležitosti výročia Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 to zdôraznil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Viedenská arbitráž patrí k najbolestivejším kapitolám našich moderných dejín. Je pre nás trvalou pripomienkou, že o hraniciach a osudoch ľudí nesmie rozhodovať sila ani nátlak. Rešpektovanie medzinárodného práva, diplomacia a mierové riešenie sporov sú preto princípmi, na ktorých dnes stojí zahraničná politika SR,“ uviedol Blanár.
O novej hranici na juhu Slovenska rozhodli v roku 1938 vo Viedni ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Arbitráž nadviazala na Mníchovskú dohodu zo septembra toho istého roka a Slovensko v jej dôsledku prišlo o viac ako 10.000 štvorcových kilometrov územia, na ktorom žilo približne 850.000 ľudí. Stratené plochy zároveň patrili medzi najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti. Ako pripomenul šéf slovenskej diplomacie, rozhodnutie prijali veľmoci bez toho, aby Slovensko malo možnosť ho ovplyvniť. Skúsenosť menšieho štátu, o ktorom sa rozhodovalo bez neho, sa preto pre slovenskú diplomaciu stala východiskom pri presadzovaní medzinárodného práva, spoľahlivých spojenectiev a dialógu.
„V roku 1938 sa rozhodlo o nás bez nás. Dnes vďaka členstvu v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii sedíme za rokovacím stolom a máme spoľahlivých spojencov. Hranice, o ktorých sa vtedy rozhodovalo, dnes prekračujeme bez kontrol a rivalitu medzi stredoeurópskymi štátmi nahradila dôvera. Práve preto musíme naďalej dôsledne presadzovať rešpektovanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a Helsinského záverečného aktu, ktoré chránia suverenitu a územnú celistvosť štátov,“ doplnil Blanár.
Táto historická skúsenosť sa podľa jeho slov aj v súčasnosti premieta do každodennej práce slovenskej diplomacie. Slovensko dlhodobo presadzuje rešpektovanie medzinárodného práva a mierové riešenie sporov v OSN, EÚ či Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a osobitný dôraz kladie na predchádzanie konfliktom, mediáciu a dialóg. Rovnaké princípy odráža heslo Rešpekt, Dialóg, Stabilita, Mier, s ktorým sa Slovenská republika uchádza o nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2028 - 2029 a prostredníctvom ktorého chce aktívne prispievať k udržiavaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti.
„Viedenská arbitráž patrí k najbolestivejším kapitolám našich moderných dejín. Je pre nás trvalou pripomienkou, že o hraniciach a osudoch ľudí nesmie rozhodovať sila ani nátlak. Rešpektovanie medzinárodného práva, diplomacia a mierové riešenie sporov sú preto princípmi, na ktorých dnes stojí zahraničná politika SR,“ uviedol Blanár.
O novej hranici na juhu Slovenska rozhodli v roku 1938 vo Viedni ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Arbitráž nadviazala na Mníchovskú dohodu zo septembra toho istého roka a Slovensko v jej dôsledku prišlo o viac ako 10.000 štvorcových kilometrov územia, na ktorom žilo približne 850.000 ľudí. Stratené plochy zároveň patrili medzi najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti. Ako pripomenul šéf slovenskej diplomacie, rozhodnutie prijali veľmoci bez toho, aby Slovensko malo možnosť ho ovplyvniť. Skúsenosť menšieho štátu, o ktorom sa rozhodovalo bez neho, sa preto pre slovenskú diplomaciu stala východiskom pri presadzovaní medzinárodného práva, spoľahlivých spojenectiev a dialógu.
„V roku 1938 sa rozhodlo o nás bez nás. Dnes vďaka členstvu v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii sedíme za rokovacím stolom a máme spoľahlivých spojencov. Hranice, o ktorých sa vtedy rozhodovalo, dnes prekračujeme bez kontrol a rivalitu medzi stredoeurópskymi štátmi nahradila dôvera. Práve preto musíme naďalej dôsledne presadzovať rešpektovanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a Helsinského záverečného aktu, ktoré chránia suverenitu a územnú celistvosť štátov,“ doplnil Blanár.
Táto historická skúsenosť sa podľa jeho slov aj v súčasnosti premieta do každodennej práce slovenskej diplomacie. Slovensko dlhodobo presadzuje rešpektovanie medzinárodného práva a mierové riešenie sporov v OSN, EÚ či Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a osobitný dôraz kladie na predchádzanie konfliktom, mediáciu a dialóg. Rovnaké princípy odráža heslo Rešpekt, Dialóg, Stabilita, Mier, s ktorým sa Slovenská republika uchádza o nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2028 - 2029 a prostredníctvom ktorého chce aktívne prispievať k udržiavaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti.
