Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Slovenský výskum má podľa Krištína v medzinárodnej diskusii svoje dôležité miesto.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Na Slovensku pribúdajú nové druhy kobyliek a koníkov. Za posledných päť rokov zaznamenali vedci päť nových druhov, z toho jeden endemický druh koníka, ktorý žije iba v alpínskych polohách Západných Tatier. Uviedol to Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý je na 15. medzinárodnom kongrese orthopterológie v Argentíne.
Slovenský výskum má podľa Krištína v medzinárodnej diskusii svoje dôležité miesto. Má totiž na pomerne malej ploche mimoriadne rozmanité biotopy a aj veľmi vysoký počet druhov. „Na území Slovenska evidujeme 134 druhov rovnokrídlovcov, čo je na takú malú krajinu viac ako v niektorých väčších štátoch západnej či severnej Európy,“ skonštatoval vedec.
Krištín tvrdí, že v posledných rokoch sa v Európe objavujú nové druhy rovnokrídlovcov. Súvisí to nielen s klimatickou, ale aj širšou globálnou zmenou, napríklad s presunom druhov v dôsledku dopravy.
Nové technológie v súčasnosti výrazne menia výskum tejto časti hmyzu. Krištín vysvetlil, že vedci využívajú napríklad geolokátory a fluorescenčné markery, ktoré umožňujú sledovať pohyb a mobilitu hmyzu v prírode. Významný pokrok podľa neho prinášajú aj moderné metódy analýzy akustiky, vďaka ktorým môžu vedci detailnejšie skúmať dorozumievanie kobyliek, koníkov a svrčkov. „Dôležitú úlohu zohrávajú i genetické metódy, ktoré pomáhajú objasniť evolúciu druhov a rozlíšiť príbuzné druhy,“ podotkol.
Medzi hlavné témy súčasného výskumu patrí evolúcia, genetika, etológia, ale aj vymieranie a ochrana tejto prastarej skupiny hmyzu. Kongres je zároveň priestorom na výmenu skúseností, plánovanie spoločných projektov, vedeckých expedícií či spolupráce medzi univerzitami, priblížila SAV.
Podujatie, ktoré sa koná 8. - 12. marca, patrí podľa akadémie medzi najvýznamnejšie svetové stretnutia odborníkov venujúcich sa výskumu rovnokrídlovcov, teda kobyliek, koníkov a svrčkov. Na kongrese vystúpili vedci z približne 40 krajín sveta a zaznie niekoľko stoviek prednášok a posterov. Po skončení kongresu sa vedci presunú na terénny výskum do okolitých častí Ánd, kde budú od 13. do 18. marca zbierať materiál a skúmať miestne druhy priamo v prírode. „Je možné, že objavia aj nové druhy,“ dodala SAV.
Slovenský výskum má podľa Krištína v medzinárodnej diskusii svoje dôležité miesto. Má totiž na pomerne malej ploche mimoriadne rozmanité biotopy a aj veľmi vysoký počet druhov. „Na území Slovenska evidujeme 134 druhov rovnokrídlovcov, čo je na takú malú krajinu viac ako v niektorých väčších štátoch západnej či severnej Európy,“ skonštatoval vedec.
Krištín tvrdí, že v posledných rokoch sa v Európe objavujú nové druhy rovnokrídlovcov. Súvisí to nielen s klimatickou, ale aj širšou globálnou zmenou, napríklad s presunom druhov v dôsledku dopravy.
Nové technológie v súčasnosti výrazne menia výskum tejto časti hmyzu. Krištín vysvetlil, že vedci využívajú napríklad geolokátory a fluorescenčné markery, ktoré umožňujú sledovať pohyb a mobilitu hmyzu v prírode. Významný pokrok podľa neho prinášajú aj moderné metódy analýzy akustiky, vďaka ktorým môžu vedci detailnejšie skúmať dorozumievanie kobyliek, koníkov a svrčkov. „Dôležitú úlohu zohrávajú i genetické metódy, ktoré pomáhajú objasniť evolúciu druhov a rozlíšiť príbuzné druhy,“ podotkol.
Medzi hlavné témy súčasného výskumu patrí evolúcia, genetika, etológia, ale aj vymieranie a ochrana tejto prastarej skupiny hmyzu. Kongres je zároveň priestorom na výmenu skúseností, plánovanie spoločných projektov, vedeckých expedícií či spolupráce medzi univerzitami, priblížila SAV.
Podujatie, ktoré sa koná 8. - 12. marca, patrí podľa akadémie medzi najvýznamnejšie svetové stretnutia odborníkov venujúcich sa výskumu rovnokrídlovcov, teda kobyliek, koníkov a svrčkov. Na kongrese vystúpili vedci z približne 40 krajín sveta a zaznie niekoľko stoviek prednášok a posterov. Po skončení kongresu sa vedci presunú na terénny výskum do okolitých častí Ánd, kde budú od 13. do 18. marca zbierať materiál a skúmať miestne druhy priamo v prírode. „Je možné, že objavia aj nové druhy,“ dodala SAV.
