Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Envisan poukázal na 850 podozrivých lokalít, pri ktorých štát nemá dostatok informácií.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Na Slovensku zostávajú environmentálne záťaže nízko na rebríčku vládnych priorít. Tieto lokality znečisťujú pôdu a podzemné vody, pričom štát nedokáže využiť vyčlenené eurofondy na ich odstránenie. Z viac ako 186-miliónového balíka sa doteraz vyčerpalo 0,5 percenta. TASR o tom pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý pripadá na 22. apríla, informovala Asociácia Envisan združujúca sanačné spoločnosti.
K najkritickejším lokalitám patrí skládka v bratislavskej Vrakuni, ktorá ohrozuje podzemné vody celého Žitného ostrova. Druhou je areál Istrochemu v Bratislave. „Historické environmentálne zaťaženie a jeho dôsledky v podobe kontaminácie podzemných vôd a pôdy výrazne znižujú životnú úroveň Bratislavčanov a obmedzujú zdravý rozvoj širšieho centra mesta. Proces sanácie tu naráža na neodborné prístupy, odvolania a administratívnu nečinnosť,“ skonštatovala asociácia. Tvrdí, že mnohé z viac ako 2000 registrovaných lokalít sú opustené a zodpovedné firmy zanikli alebo sú neznáme.
„V médiách zaznievajú správy o uzatváraní skládok či odvoze nebezpečných látok, no to ešte neznamená, že Slovensko odstraňuje environmentálne záťaže systematicky. Musíme jasne rozlišovať medzi uzatváraním skládok a sanáciou kontaminovaných území, ktorá je náročnou geologickou úlohou a spadá pod geologický zákon,“ povedal predseda Asociácie Envisan Igor Polčan. Dodal, že Slovensku hrozí nezvratná degradácia životného prostredia, ak sa namiesto polovičných riešení nezameria na sanáciu hĺbkovej kontaminácie pôdy a vôd.
Envisan poukázal na 850 podozrivých lokalít, pri ktorých štát nemá dostatok informácií. Z potvrdených záťaží je 138 hodnotených ako vysoká priorita, no pri mnohých z nich nie sú podľa asociácie známe základné fakty o typoch, množstve, koncentrácii či šírení znečisťujúcich látok. „Orientačný geologický prieskum nestačí. Potrebný je podrobný prieskum a analýza rizika, ktorá určí, či je lokalita bezpečná. Ak nie, mala by sa spustiť sanácia,“ skonštatovali odborníci.
Pripomínajú, že od roku 2022 boli z Programu Slovensko schválené štyri projekty prieskumu pre šesť prioritných lokalít, ktoré sa navyše pripravili ešte v predchádzajúcom programovom období. Koncom roka 2024 zabezpečili financovanie ďalších ôsmich projektov sanácie, práce však aktuálne prebiehajú len na jednej malej lokalite skladu pesticídov pri obci Boldog.
„Zvyčlenených finančných prostriedkov na sanáciu environmentálnych záťaží vo výške viac ako 187 miliónov eur je vyčerpaných sotva 0,5 percenta. Pokrok je možný, ale potrebuje vôľu. Príklady zodpovedného prístupu na Slovensku existujú,“ uviedol Envisan. Tvrdí, že niektoré podniky v procese privatizácie prevzali environmentálnu zodpovednosť, prieskum aj sanáciu dokončili a lokality dnes monitorujú. K takýmto subjektom sa radia napríklad Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Slovalco či Zentiva Hlohovec. „Ukazuje to, že náprava environmentálneho dlhu po priemyselnej minulosti je realizovateľná, no vyžaduje politickú vôľu, administratívnu kapacitu a aktívne čerpanie dostupných zdrojov,“ dodali odborníci.
K najkritickejším lokalitám patrí skládka v bratislavskej Vrakuni, ktorá ohrozuje podzemné vody celého Žitného ostrova. Druhou je areál Istrochemu v Bratislave. „Historické environmentálne zaťaženie a jeho dôsledky v podobe kontaminácie podzemných vôd a pôdy výrazne znižujú životnú úroveň Bratislavčanov a obmedzujú zdravý rozvoj širšieho centra mesta. Proces sanácie tu naráža na neodborné prístupy, odvolania a administratívnu nečinnosť,“ skonštatovala asociácia. Tvrdí, že mnohé z viac ako 2000 registrovaných lokalít sú opustené a zodpovedné firmy zanikli alebo sú neznáme.
„V médiách zaznievajú správy o uzatváraní skládok či odvoze nebezpečných látok, no to ešte neznamená, že Slovensko odstraňuje environmentálne záťaže systematicky. Musíme jasne rozlišovať medzi uzatváraním skládok a sanáciou kontaminovaných území, ktorá je náročnou geologickou úlohou a spadá pod geologický zákon,“ povedal predseda Asociácie Envisan Igor Polčan. Dodal, že Slovensku hrozí nezvratná degradácia životného prostredia, ak sa namiesto polovičných riešení nezameria na sanáciu hĺbkovej kontaminácie pôdy a vôd.
Envisan poukázal na 850 podozrivých lokalít, pri ktorých štát nemá dostatok informácií. Z potvrdených záťaží je 138 hodnotených ako vysoká priorita, no pri mnohých z nich nie sú podľa asociácie známe základné fakty o typoch, množstve, koncentrácii či šírení znečisťujúcich látok. „Orientačný geologický prieskum nestačí. Potrebný je podrobný prieskum a analýza rizika, ktorá určí, či je lokalita bezpečná. Ak nie, mala by sa spustiť sanácia,“ skonštatovali odborníci.
Pripomínajú, že od roku 2022 boli z Programu Slovensko schválené štyri projekty prieskumu pre šesť prioritných lokalít, ktoré sa navyše pripravili ešte v predchádzajúcom programovom období. Koncom roka 2024 zabezpečili financovanie ďalších ôsmich projektov sanácie, práce však aktuálne prebiehajú len na jednej malej lokalite skladu pesticídov pri obci Boldog.
„Zvyčlenených finančných prostriedkov na sanáciu environmentálnych záťaží vo výške viac ako 187 miliónov eur je vyčerpaných sotva 0,5 percenta. Pokrok je možný, ale potrebuje vôľu. Príklady zodpovedného prístupu na Slovensku existujú,“ uviedol Envisan. Tvrdí, že niektoré podniky v procese privatizácie prevzali environmentálnu zodpovednosť, prieskum aj sanáciu dokončili a lokality dnes monitorujú. K takýmto subjektom sa radia napríklad Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Slovalco či Zentiva Hlohovec. „Ukazuje to, že náprava environmentálneho dlhu po priemyselnej minulosti je realizovateľná, no vyžaduje politickú vôľu, administratívnu kapacitu a aktívne čerpanie dostupných zdrojov,“ dodali odborníci.
