MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ako priblížil historik Branislav Kinčok, prvý politicky motivovaný únos dopravného lietadla ČSA sa uskutočnil už 6. apríla 1948.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) – Hromadné úteky z komunistického Československa na západ sa po februári 1948 realizovali hlavne formou únosov dopravných lietadiel Československých aerolínii (ČSA) premávajúcich na vnútroštátnych linkách.
Pre TASR to povedal historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Viacero z únosov pripravili a uskutočnili priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF), ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali vo Veľkej Británii a po vojne v značnom počte slúžili v ČSA.
"Únos lietadla predstavuje od 30. rokov minulého storočia jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty. Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, musíme pozerať odlišnou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií v podobe straty zamestnania a majetku, prípadne aj osobnej slobody," vysvetlil Kinčok.
Ako ďalej uviedol pre TASR, na viacerých únosoch sa podieľali bývalí československí príslušníci RAF. "Po februári 1948 sa však z hrdinov protinacistického odboja stali z pohľad komunistov politicky nespoľahliví sympatizanti Západu, ktorým v mnohých prípadoch hrozilo reálne väznenie. Preto radšej volili odchod za hranice štátu a jedným z jeho spôsobov boli aj únosy dopravných lietadiel. V týchto prípadoch však v pilotných kabínach sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská," objasnil.
Ako priblížil, prvý politicky motivovaný únos dopravného lietadla ČSA sa uskutočnil už 6. apríla 1948. Lietadlo DC-3 (legendárna Dakota), ktoré letelo na trase Praha – Brno – Bratislava, ihneď po štarte zmenilo smer letu a nabralo kurz Mníchov, kde bezpečne pristálo. "Išlo o vopred premyslenú akciu, ktorú zorganizovali a vykonali bývalí príslušníci RAF – členovia posádky letu Stanislav Huňáček, František Martínek, František Malý a medzi cestujúcimi aj bývalý veliteľ 311. čs. bombardovacej perute RAF Vladimír Nedvěd," povedal ďalej historik.
Zo Slovenska sa celkovo realizovali dva únosy dopravných lietadiel ČSA. "Prvý prípad sa odohral 4. októbra 1948 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha. Dvaja z troch členov posádky lietadla DC-3 – bývalý príslušník RAF Milan Jakubec a bývalý príslušník slovenského letectva Ján Bielopotocký – sa spolu s antikomunistom Milanom Jurasom, ktorý bol medzi cestujúcimi, dohodli na únose lietadla. Krátko po vzlete z letiska v Brne vstúpil do pilotnej kabíny Juras, namieril pištoľ na pilota, taktiež bývalého príslušníka RAF no zároveň i člena komunistickej strany Jaroslava Hájeka, ktorého prinútil zmeniť kurz letu. Riadenie stroja následne prevzal Bielopotocký a precízne pripravený únos sa skončil pristátím na letisku v Mníchove," priblížil Kinčok.
Druhým prípadom bol synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel ČSA typu DC-3 Dakota letiacich do Prahy z Brna, Ostravy a Bratislavy 24. marca 1950. "Zorganizovali ho taktiež bývalí československí príslušníci RAF. Do prípravy únosu lietadla na linke Bratislava – Praha bola zapojená celá päťčlenná posádka a aj niekoľko cestujúcich. Kapitánom letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Všetky tri lietadlá postupne pristáli na americkom vojenskom letisku v Erdingu pri Mníchove. Z 83 cestujúcich v troch lietadlách zostalo v zahraničí po prelete do Nemecka 25 osôb. Po návrate ostatných pasažierov a lietadiel do Československa zahájil komunistický režim veľkú propagandistickú protiamerickú kampaň," dodal na záver.
Synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel v marci 1950 mal významné dôsledky aj pre ďalších 53 bývalých príslušníkov RAF, ktorí v tom čase stále pôsobili v rámci lietajúceho personálu československého dopravného letectva. V priebehu nasledujúceho roka boli totiž všetci z ČSA postupne prepustení.
Pre TASR to povedal historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Viacero z únosov pripravili a uskutočnili priamo posádky lietadiel, prípadne bývalí československí príslušníci britského kráľovského letectva (RAF), ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali vo Veľkej Británii a po vojne v značnom počte slúžili v ČSA.
"Únos lietadla predstavuje od 30. rokov minulého storočia jeden z mnohých protiprávnych činov v civilnom letectve. Nič na tom nezmenil ani nástup komunistického režimu. Ak sa československý občan dopustil únosu lietadla, brania rukojemníkov alebo zákernej vraždy, išlo o akt terorizmu, ktorý neakceptovali ani vtedajšie západné demokratické štáty. Napriek tomu sa však na viaceré únosy dopravných lietadiel ČSA, najmä na prelome 40. a 50. rokov, musíme pozerať odlišnou optikou. Vykonali ich totiž osoby, ktoré sa oprávnene obávali komunistických represií v podobe straty zamestnania a majetku, prípadne aj osobnej slobody," vysvetlil Kinčok.
Ako ďalej uviedol pre TASR, na viacerých únosoch sa podieľali bývalí československí príslušníci RAF. "Po februári 1948 sa však z hrdinov protinacistického odboja stali z pohľad komunistov politicky nespoľahliví sympatizanti Západu, ktorým v mnohých prípadoch hrozilo reálne väznenie. Preto radšej volili odchod za hranice štátu a jedným z jeho spôsobov boli aj únosy dopravných lietadiel. V týchto prípadoch však v pilotných kabínach sedeli skúsení letci, ktorí dobre vedeli, čo robia a vždy dopravili pasažierov bezpečne na západoeurópske letiská," objasnil.
Ako priblížil, prvý politicky motivovaný únos dopravného lietadla ČSA sa uskutočnil už 6. apríla 1948. Lietadlo DC-3 (legendárna Dakota), ktoré letelo na trase Praha – Brno – Bratislava, ihneď po štarte zmenilo smer letu a nabralo kurz Mníchov, kde bezpečne pristálo. "Išlo o vopred premyslenú akciu, ktorú zorganizovali a vykonali bývalí príslušníci RAF – členovia posádky letu Stanislav Huňáček, František Martínek, František Malý a medzi cestujúcimi aj bývalý veliteľ 311. čs. bombardovacej perute RAF Vladimír Nedvěd," povedal ďalej historik.
Zo Slovenska sa celkovo realizovali dva únosy dopravných lietadiel ČSA. "Prvý prípad sa odohral 4. októbra 1948 na linke Košice – Bratislava – Brno – Praha. Dvaja z troch členov posádky lietadla DC-3 – bývalý príslušník RAF Milan Jakubec a bývalý príslušník slovenského letectva Ján Bielopotocký – sa spolu s antikomunistom Milanom Jurasom, ktorý bol medzi cestujúcimi, dohodli na únose lietadla. Krátko po vzlete z letiska v Brne vstúpil do pilotnej kabíny Juras, namieril pištoľ na pilota, taktiež bývalého príslušníka RAF no zároveň i člena komunistickej strany Jaroslava Hájeka, ktorého prinútil zmeniť kurz letu. Riadenie stroja následne prevzal Bielopotocký a precízne pripravený únos sa skončil pristátím na letisku v Mníchove," priblížil Kinčok.
Druhým prípadom bol synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel ČSA typu DC-3 Dakota letiacich do Prahy z Brna, Ostravy a Bratislavy 24. marca 1950. "Zorganizovali ho taktiež bývalí československí príslušníci RAF. Do prípravy únosu lietadla na linke Bratislava – Praha bola zapojená celá päťčlenná posádka a aj niekoľko cestujúcich. Kapitánom letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Všetky tri lietadlá postupne pristáli na americkom vojenskom letisku v Erdingu pri Mníchove. Z 83 cestujúcich v troch lietadlách zostalo v zahraničí po prelete do Nemecka 25 osôb. Po návrate ostatných pasažierov a lietadiel do Československa zahájil komunistický režim veľkú propagandistickú protiamerickú kampaň," dodal na záver.
Synchronizovaný úlet troch dopravných lietadiel v marci 1950 mal významné dôsledky aj pre ďalších 53 bývalých príslušníkov RAF, ktorí v tom čase stále pôsobili v rámci lietajúceho personálu československého dopravného letectva. V priebehu nasledujúceho roka boli totiž všetci z ČSA postupne prepustení.
