Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 16. jún 2024Meniny má Blanka a Bianka
< sekcia Slovensko

Na východnom Slovensku sa tradičné vianočné vinše zachovali doteraz

Napríklad v obci Slivník v okrese Trebišov si stále chodievajú na Vianoce susedia želať všetko dobré.

Prešov/Košice 24. decembra (TASR) - Po domoch na dedinách v regióne Šariša chodili šťastné vianočné sviatky vinšovať výlučne chlapci a mládenci. Podľa etnológa Krajského múzea v Prešove Lukáša Jonova podobne ako inde na Slovensku sa navštevovali všetky gazdovstvá a bolo na prvý a druhý sviatok vianočný.

„Mládenci chodili s Betlehemom, vinšovali dobrú úrodu tradične spojenú s hojnosťou statku a by ľudia boli zdraví. Samozrejme to všetko vychádzalo z betlehemských reálií o zvestovaní dobrej noviny. Priania boli zväčša upravené do jednoduchých rýmovačiek," hovorí etnológ. Pripomína, že v minulosti koledníci chodili tradične v maskách, zaklopali na dvere každého domu zaželali gazdovi a ako výslužku dostali odmenu v podobe koláčov, iných domácich pochúťok a ak boli starší ušlo sa im aj čosi ostrejšie.

„Masky z dedín sa už postupne vo väčšine prípadov vytratili, ale niekde si tieto tradície ešte udržali. Napriek tomu sa chodí vinšovať v civilnom oblečení, ale sú dediny, kde využijú kroje," pripomína Vinšovačky sa premietli aj do programov mnohých folklórnych skupín a súborov na východe Slovenska. Šarišské tradície uchováva aj Folklórny súbor Rozmarija, ktorý vinšuje divákom na vianočných podujatiach. Šťastné sviatky priamo v prešovskej pešej zóne ľuďom zavinšovali aj členovia tohto folklórneho súboru. „Vinšuje vám na tieto sviatky, že by ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, že by vám narástol veľký jarec. A k tomu vinšujeme vám vospolok šťastlivé sviatky, že by ste mali toľko priateľov, toľko je na svete šumných slov," zaželali dievčatá zo súboru.

V goralskej oblasti Horného Spiša sa podľa Juraja Švedlára z Podtatranského osvetového strediska dochovali vianočné vinše v typickom goralskom nárečí podobne, ako je tomu doteraz v rázovitej obci Lendak. „Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, zeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pŕi scenšču, pŕi zdrovju, pŕi dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsif rockuf, jak my doteros pŕezyli.“

Erik Marcin z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou predstavil typický vinš z Horného Zemplína. „Vinčuem vám vinčujem na tote švjatočki, ščejsce, zdrave, bošske požehnanne. Žebi sce žili, palenku pili a žeby sce še nigda nevadzili. Žeby še vam vedli všelijake statki, kuročky džubkate, kravički roškate, maslo jak hlava, žulte jak pupava."

Zvyk chodenia po domoch a vinšovania na Vianoce prežíva aj na južnom Zemplíne. Deti kedysi chodili počas dňa s obvyklým vinšom: „Ja som mali vinčovačik, scem korunku i koláčik, korunku mi dajce, zbohom ostavajce.“ Za odmenu dostávali cukríky, koláče aj drobné peniaze.

Napríklad v obci Slivník v okrese Trebišov si stále chodievajú na Vianoce susedia želať všetko dobré. Je to príležitosť na návštevu, porozprávanie sa, aj vypitie pohárika na zdravie. Jeden z tradičných vinšov prezradil TASR miestny obyvateľ Ondrej Ferko: „Vinšujem, vinšujem, na to bože narodzeňe hojňejši pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, ale vešeli, že by vaša pľevenka tak stala medzi stoškami jak jasni mešačok medzi hvizdočkami. To želame gazdovi, gazdinej i celej familii.“