Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Naď pripomenul, že z hľadiska ďalšieho napredovania NATO bol schválený strategický plán, podľa ktorého sa bude postupovať pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie.
Autor TASR
Brusel 22. októbra (TASR) - Situácia v Afganistane od prevzatia moci Talibanom bola jednou z ústredných tém dvojdňového rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli. Severoatlantická aliancia vyhodnocuje plusy a mínusy svojho pôsobenia v Afganistane, uviedol v piatok pre TASR minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO).
Naď pripomenul, že išlo o prvé osobné rokovanie ministrov od ukončenia nebojovej misie v Afganistane.
"Tá operácia priniesla niektoré pozitíva a mala aj svoje negatíva. Na konci dňa je pravdou, že sa k moci vrátil Taliban, čo nie je víťazstvo. V súčasnosti operáciu vyhodnocujeme a je to pre nás skúsenosť aj vzhľadom na ďalšie operácie," vysvetlil.
Naď spresnil, že v súčasnosti nie sú na území Slovenska žiadni Afganci, ktorí by spolupracovali s NATO. Dodal, že na Slovensko sa v dvoch evakuačných operáciách podarilo dostať niečo cez 50 Afgancov, ktorí mali priamy vzťah k Slovensku, či už rodinný, študijný alebo pracovný.
"Tá debata, že by sa mali ďalej prijímať Afganci cez NATO, bola vyriešená tak, že všetkých zostávajúcich sa rozhodla prijať Kanada, viac ako 300 ľudí, a tak už nie je potreba realokovať afganských spolupracovníkov medzi ďalšie členské krajiny," vysvetlil.
Naď pripomenul, že z hľadiska ďalšieho napredovania NATO bol schválený strategický plán, podľa ktorého sa bude postupovať pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie. To sa týka najmä jej východnej hranice, napätia na východe Ukrajiny, ale aj situácie, ktorú teraz zažívajú krajiny Pobaltia a Poľsko s utečencami riadenými bieloruským režimom.
V tejto súvislosti privítal "dobré diskusie" s predstaviteľmi členských krajín EÚ a s Fínskom a Švédskom, ktoré nie sú členmi NATO. Podľa jeho slov je to debata "v správny čas", lebo NATO pripravuje novú strategickú koncepciu a EÚ chystá svoj strategický kompas. "Tieto iniciatívy by mali rešpektovať spoločné záujmy členských krajín, zadefinovať vzťah medzi EÚ a NATO a prijať opatrenia, aby sa predišlo duplicite pri budovaní obranných spôsobilostí," opísal situáciu minister.
Ocenil tiež diskusie, ku ktorým v Bruseli došlo medzi americkým ministrom obrany a jeho francúzskou rezortnou kolegyňou, čo pomohlo zmierniť napätie, ktoré vzniklo po podpísaní strategickej obrannej dohody AUKUS medzi USA, Britániou a Austráliou.
Ministri obrany sa venovali aj novovznikajúcemu Inovačnému fondu NATO. Naď zdôraznil, že Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), patrí do skupiny 17 zakladajúcich členských krajín tohto fondu.
"Bude to smerovať k modernizáciám a inováciám v členských krajinách. Finančný balík vo výške jednej miliardy dolárov, ktorý sa vytvorí v priebehu niekoľkých rokov, by mal postupne ísť do rôznych inovačných projektov v oblasti obranného priemyslu a využiť by ho mohli aj akademické inštitúcie," odkázal minister.
Priznal, že otvorená zostáva otázka, kto všetko bude do tohto fondu prispievať, či len súkromné spoločnosti, alebo aj členské krajiny na dobrovoľnej báze. Úvodné financie na rozbeh fondu poskytlo Luxembursko, o ďalších detailoch budú hovoriť alianční ministri zahraničných vecí na svojom decembrovom stretnutí v Bruseli.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Naď pripomenul, že išlo o prvé osobné rokovanie ministrov od ukončenia nebojovej misie v Afganistane.
"Tá operácia priniesla niektoré pozitíva a mala aj svoje negatíva. Na konci dňa je pravdou, že sa k moci vrátil Taliban, čo nie je víťazstvo. V súčasnosti operáciu vyhodnocujeme a je to pre nás skúsenosť aj vzhľadom na ďalšie operácie," vysvetlil.
Naď spresnil, že v súčasnosti nie sú na území Slovenska žiadni Afganci, ktorí by spolupracovali s NATO. Dodal, že na Slovensko sa v dvoch evakuačných operáciách podarilo dostať niečo cez 50 Afgancov, ktorí mali priamy vzťah k Slovensku, či už rodinný, študijný alebo pracovný.
"Tá debata, že by sa mali ďalej prijímať Afganci cez NATO, bola vyriešená tak, že všetkých zostávajúcich sa rozhodla prijať Kanada, viac ako 300 ľudí, a tak už nie je potreba realokovať afganských spolupracovníkov medzi ďalšie členské krajiny," vysvetlil.
Naď pripomenul, že z hľadiska ďalšieho napredovania NATO bol schválený strategický plán, podľa ktorého sa bude postupovať pri adaptácii Aliancie na nové bezpečnostné prostredie. To sa týka najmä jej východnej hranice, napätia na východe Ukrajiny, ale aj situácie, ktorú teraz zažívajú krajiny Pobaltia a Poľsko s utečencami riadenými bieloruským režimom.
V tejto súvislosti privítal "dobré diskusie" s predstaviteľmi členských krajín EÚ a s Fínskom a Švédskom, ktoré nie sú členmi NATO. Podľa jeho slov je to debata "v správny čas", lebo NATO pripravuje novú strategickú koncepciu a EÚ chystá svoj strategický kompas. "Tieto iniciatívy by mali rešpektovať spoločné záujmy členských krajín, zadefinovať vzťah medzi EÚ a NATO a prijať opatrenia, aby sa predišlo duplicite pri budovaní obranných spôsobilostí," opísal situáciu minister.
Ocenil tiež diskusie, ku ktorým v Bruseli došlo medzi americkým ministrom obrany a jeho francúzskou rezortnou kolegyňou, čo pomohlo zmierniť napätie, ktoré vzniklo po podpísaní strategickej obrannej dohody AUKUS medzi USA, Britániou a Austráliou.
Ministri obrany sa venovali aj novovznikajúcemu Inovačnému fondu NATO. Naď zdôraznil, že Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), patrí do skupiny 17 zakladajúcich členských krajín tohto fondu.
"Bude to smerovať k modernizáciám a inováciám v členských krajinách. Finančný balík vo výške jednej miliardy dolárov, ktorý sa vytvorí v priebehu niekoľkých rokov, by mal postupne ísť do rôznych inovačných projektov v oblasti obranného priemyslu a využiť by ho mohli aj akademické inštitúcie," odkázal minister.
Priznal, že otvorená zostáva otázka, kto všetko bude do tohto fondu prispievať, či len súkromné spoločnosti, alebo aj členské krajiny na dobrovoľnej báze. Úvodné financie na rozbeh fondu poskytlo Luxembursko, o ďalších detailoch budú hovoriť alianční ministri zahraničných vecí na svojom decembrovom stretnutí v Bruseli.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
