< sekcia Slovensko

Nad slizovcom sa v záhrade vyhrať nedá, tvrdí skúsený záhradkár

Na archívnej snímke invázia slimákov bez ulity nazývaných slizniaky. Foto: TASR - Milan Kapusta

Posypávanie slizniakov soľou, ktoré praktikujú niektorí záhradkári, neodporúča, keďže soľ zbavuje pôdu živín.

Belá nad Cirochou 30. novembra (TASR) - Nad slizovcom iberským, ktorý sa po Európe rozšíril z Pyrenejského polostrova asi pred 30 rokmi, sa v záhrade vyhrať nedá, nanajvýš "uhrať remíza". Povedal to pre TASR predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Belej nad Cirochou v okrese Snina Ján Gajdoš. Na jeho eliminovanie však jestvuje niekoľko biologických, mechanických či chemických pomôcok.

"Slizovec u nás nemá prirodzeného predátora, i keď je pravda, že jeho vajíčka požierajú klasické slimáky s ulitou či jašterice. Problémom však je, že slizovce si často robia hniezda v zemi, kam i nakladú vajíčka, a tam sa ani slimák, ani jašterica nedostanú," priblížil spôsob, akým proti slizovcovi iberskom bojuje samotná príroda.

Kačice plemena indické bežce, ktoré tento invázny živočíšny druh požierajú a ktoré medzi slovenskými záhradkármi získavajú čoraz väčšiu popularitu, síce záhradu od slizniaka zbavia, na samotných záhonoch so zeleninou však vedia urobiť rovnakú škodu. "Podupú všetko, čo je vyrastené," ozrejmil Gajdoš, pričom podotkol, že veľmi vhodné sú do ovocných záhrad či sadov. Osvedčilo sa tiež nechať kačice vo "výbehu" vytvoreného po obvode celej záhrady, čo zabezpečí, že na pozemok sa nedostanú slizovce z okolitého prostredia, a tie, ktoré sa vyskytnú v záhrade, stačí ručne vyzbierať. "Do mesiaca-dvoch sa tak dá zbaviť slizniaka úplne. Hodí sa to však do širších záhrad. Pre bežného záhradkára je to ťažko predstaviteľné," skonštatoval.

Na archívnej snímke invázia slimákov bez ulity nazývaných slizniaky na paradajkách a uhorke.
Foto: TASR - Milan Kapusta


Spomedzi organických trikov skúšal Gajdoš aj parazitické hlístice Nemaslug, ktoré sa riedia vodou a aplikujú na miesta najpostihnutejšie inváziou slizovca, napríklad pri komposte. Hlístice si podľa jeho slov v pôde samy "nájdu" slizovce, zavŕtajú sa do nich, rozmnožia sa v nich a tým ich zabijú. "Tým, že slizovce sú kanibali, dostanú sa i do ďalších," doplnil s tým, že z vlastných skúseností vidí tento spôsob účinný len dočasne. Odporúča ho však do skleníkov alebo na miesta, kam sa ďalšie slizovce nemôžu dostať zvonka.

Ďalšia možnosť je zbierať slizovce skoro ráno alebo po zotmení ručne. "Niekto si pripevní špachtľu na palicu a slizovce potom takto presekáva, aby sa nemusel zohýbať a brať ich do ruky. Tie menšie je však problém trafiť," uviedol Gajdoš. Posypávanie slizniakov soľou, ktoré praktikujú niektorí záhradkári, neodporúča, keďže soľ zbavuje pôdu živín.

V prípade vyvýšených záhonov sú podľa záhradkára účinnými dva drôtiky natiahnuté po ich obvode, napojené na deväťvoltovú baterku. "Keď to slizovec prelieza, spojí obvod a prúd ho zabije," vysvetlil s tým, že takáto mechanická pomoc však prekáža pri manipulácii na záhone a drôtiky sa zvyknú ľahko pretrhnúť.

"Najúčinnejšie sa mi osvedčilo zakopať po obvode záhrady vo vzdialenosti metra-dvoch do zeme tégliky napríklad od nátierok tak, aby bol ich okraj zarovno s pôdou. Do každej som hodil zo desať chemických granúl a zalial som ich asi decilitrom najlacnejšieho piva, aké som našiel," doplnil Gajdoš s tým, že tieto pasce potom pravidelne vyprázdňuje na nevyužívané, respektíve neúrodné miesto na pozemku, aby si chemickým prípravkom neznehodnotil pôdu. Chemické granuly považuje pri tomto spôsobe za účinnejšie ako ekologické, ktoré sa môžu aplikovať priamo na hriadky, no podľa Gajdošových slov ich záhradkár počas sezóny potrebuje spotrebovať "na kilá".