< sekcia Slovensko

Nadmerné užívanie antibiotík môže spôsobiť rezistenciu a úmrtia

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sú príčinou 33.000 úmrtí ročne baktérie, na ktoré nezaberajú žiadne antibiotiká.

Bratislava 28. mája (TASR) – Najnižšia spotreba antibiotík je na Slovensku podľa prieskumu zdravotnej poisťovne Dôvera v okresoch Krupina, Liptovský Mikuláš, Levice či v bratislavských okresoch. Naopak najvyššia je v okresoch Medzilaborce, Sabinov, Stará Ľubovňa alebo Kežmarok. Dôvera v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave predstavila výsledky internej analýzy spotreby antibiotík s priemernou výškou nákladov na antibiotiká pre svojich poistencov podľa jednotlivých okresov Slovenska, vychádzajúc z údajov od všeobecných lekárov a od lekárov v ambulantnej pohotovostnej službe od apríla do septembra 2018.

Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sú príčinou 33.000 úmrtí ročne baktérie, na ktoré nezaberajú žiadne antibiotiká. Tento problém sa volá antibiotická rezistencia a jednou z príčin je zbytočné či nadmerné užívanie antibiotík.

"Spolu s lekármi sme zisťovali, čo môže byť príčinou nadmernej spotreby antibiotík," hovorí generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan. Definovali štyri hlavné dôvody. Prvým je nátlak pacientov, ktorí často vyžadujú od lekárov predpísanie antibiotík, hoci na to nie je dôvod. "Ešte stále u nás prevláda pocit, že keď neodídem od lekára s predpísaným liekom, nie som si istý, či ma vôbec liečil dobre," skonštatoval Kultan. Podľa štúdie Health Protection Agency až 97 percent pacientov, ktorí požiadajú o predpis liekov, ich aj dostane.

Druhou príčinou sú ambulantné pohotovostné služby, na ktoré si pacienti chodia dať predpísať antibiotiká, ktoré im odmietol predpísať ich všeobecný lekár. V pohotovostnej ambulancii sa potom opakuje ten istý scenár a niekedy dôjde zo strany pacientov aj ku klamstvám.

Počet návštev u lekára súvisí aj s ekonomickou silou alebo mierou nezamestnanosti v regióne. V prípade ekonomicky vyspelejších regiónov pacienti s chrípkou alebo inými bežnými ochoreniami vyhľadávajú lekárov menej ako v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Ľudia pracujú z domu, zoberú si dovolenku, prípadne takzvaný sick day. Menej návštev v ambulancii znižuje pravdepodobnosť, že pacient dostane lieky na predpis, napríklad antibiotiká. "V komunitách, ktoré sú napríklad nezodpovedné voči zdraviu vlastných detí, je aj spotreba antibiotík väčšia. Rodičia s dieťaťom ťažšie prídu k lekárovi, nedajú mu oddychový režim a to napokon skončí na antibiotikách," povedal Kultan. Ďalším dôvodom je samotná účelnosť predpisu a dostupnosť lekárov v regióne. Spotreba antibiotík je prirodzene najvyššia u detí do štyroch rokov, ktoré ešte nemajú vybudovanú imunitu.

Neopodstatnené užívanie liekov nemá vplyv len na antibiotickú rezistenciu, ale aj na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia a peňaženky pacientov. Dôvera len v roku 2017 zaplatila milión eur za antibiotiká predpísané na infekciu horných dýchacích ciest, ktorá je však väčšinou vírusového pôvodu a antibiotikami sa nelieči. Za 260.000 balení takto predpísaných liekov pacienti doplatili ďalších 560.000 eur.

Dôvera pre lekárov pripravila edukačno-motivačnú kampaň, aby antibiotiká na vírusové ochorenia nepredpisovali. Niekedy je podľa Kultana problémom aj preťaženosť ambulancií, nedostatok lekárov a sestier. Tí nemajú čas komunikovať s rodičmi a vysvetliť im, že antibiotikum nie je najvhodnejšou liečbou. Prieskum nezahŕňal dáta o spotrebe antibiotík u hospitalizovaných pacientov v nemocniciach.