FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nemecké jednotky podľa historika na danom území nemali dosť pechoty, a tak celú dĺžku frontu od Štúrova až po Kozárovce nemohli obsadiť.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) - Najväčšia vojenská operácia pri oslobodzovaní slovenského územia na konci druhej svetovej vojny sa začala po prekročení Hrona sovietskymi jednotkami medzi Levicami a Želiezovcami. V rozhovore pre TASR to uviedol historik Pavol Šteiner pôsobiaci na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
„Spustili tak rozsahom úplne najväčšiu vojenskú operáciu, aká sa vôbec na území Slovenska kedy odohrala. Tam išlo rádovo o nasadenie celej jednej sovietskej gardovej armády, ku ktorej sa potom pridala prvá gardová jazdecko-mechanizovaná skupina, čo bol tiež útvar na úrovni armády, a proti nim stál celý jeden nemecký tankový zbor,“ uviedol Šteiner.
Nemecké jednotky podľa neho na danom území nemali dosť pechoty, a tak celú dĺžku frontu od Štúrova až po Kozárovce nemohli obsadiť. „Nemci sa síce snažili o výpady za použitia svojich tankových jednotiek, vrátane ťažkého tankového práporu Feldherrnhalle, ktorý bol vyzbrojený legendárnymi 70-tonovými Königstigrami, ale toto jednoducho nemohlo stačiť,“ vysvetlil.
Ako dodal, Sovietom stačilo miesta, kde Nemci s obmedzenou pechotou a motorizovanými jednotkami kládli odpor, obísť. „Preto ten postup bol taký rýchly a vlastne behom prvých štyroch dní Sovieti už prekračovali Nitru,“ poukázal Šteiner.
Krvavou bitkou bol podľa historika aj stret Sovietov s Nemcami pri Štúrove. Ako poukázal, štatistiky sú v tomto prípade nespoľahlivé, no o tisícoch obetí svedčí fakt, že na vojenskom cintoríne v Štúrove je pochovaných asi 5500 vojakov, ktorí v týchto miestach padli.
„Na Slavíne je ich pochovaných iba asi o 500 viac. Toto svedčí práve o tom, že tie boje štvoruholníka Levice, Štúrovo, Komárno, Nové Zámky boli naozaj mimoriadne drsné a s veľkými obeťami, ktoré išli naozaj do tisícov na obidvoch stranách. Pre porovnanie, pri dobýjaní Bratislavy Sovieti vykázali niečo vyše 700 padlých vojakov. Ale do toho spadajú aj tie divízie, ktoré bojovali tam hore v Malých Karpatoch. Na nemeckej strane sa odhaduje okolo 400 padlých,“ uviedol.
„Spustili tak rozsahom úplne najväčšiu vojenskú operáciu, aká sa vôbec na území Slovenska kedy odohrala. Tam išlo rádovo o nasadenie celej jednej sovietskej gardovej armády, ku ktorej sa potom pridala prvá gardová jazdecko-mechanizovaná skupina, čo bol tiež útvar na úrovni armády, a proti nim stál celý jeden nemecký tankový zbor,“ uviedol Šteiner.
Nemecké jednotky podľa neho na danom území nemali dosť pechoty, a tak celú dĺžku frontu od Štúrova až po Kozárovce nemohli obsadiť. „Nemci sa síce snažili o výpady za použitia svojich tankových jednotiek, vrátane ťažkého tankového práporu Feldherrnhalle, ktorý bol vyzbrojený legendárnymi 70-tonovými Königstigrami, ale toto jednoducho nemohlo stačiť,“ vysvetlil.
Ako dodal, Sovietom stačilo miesta, kde Nemci s obmedzenou pechotou a motorizovanými jednotkami kládli odpor, obísť. „Preto ten postup bol taký rýchly a vlastne behom prvých štyroch dní Sovieti už prekračovali Nitru,“ poukázal Šteiner.
Krvavou bitkou bol podľa historika aj stret Sovietov s Nemcami pri Štúrove. Ako poukázal, štatistiky sú v tomto prípade nespoľahlivé, no o tisícoch obetí svedčí fakt, že na vojenskom cintoríne v Štúrove je pochovaných asi 5500 vojakov, ktorí v týchto miestach padli.
„Na Slavíne je ich pochovaných iba asi o 500 viac. Toto svedčí práve o tom, že tie boje štvoruholníka Levice, Štúrovo, Komárno, Nové Zámky boli naozaj mimoriadne drsné a s veľkými obeťami, ktoré išli naozaj do tisícov na obidvoch stranách. Pre porovnanie, pri dobýjaní Bratislavy Sovieti vykázali niečo vyše 700 padlých vojakov. Ale do toho spadajú aj tie divízie, ktoré bojovali tam hore v Malých Karpatoch. Na nemeckej strane sa odhaduje okolo 400 padlých,“ uviedol.
