Bratislava 8. októbra (TASR) - Klimatická zmena, hospodárenie s vodou, ochrana biodiverzity a zdieľanie skúseností z environmentálnych auditov sú hlavné témy výročného stretnutia pracovnej skupiny pre environmentálne audity, ktorú v týchto dňoch hostí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Zúčastňujú sa na ňom zástupcovia 44 národných kontrolných inštitúcií z celej Európy vrátane Európskeho dvora audítorov a Izraela. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

„Vodu dnes nie je možné považovať len za strategickú surovinu, ale podľa názoru európskych kontrolórov je to národné bohatstvo a aj preto potrebujú národné štáty dlhodobú stratégiu rozvoja vodárenskej infraštruktúry s jasne zadefinovaným finančným krytím a ochranou verejného záujmu. Každá štátna či verejná inštitúcia musí konať aktívne a preventívne, nie až vtedy, keď je potrebné hasiť požiar,“ zdôrazňuje predseda národnej autority pre externú kontrolu Ľubomír Andrassy.

Pracovná skupina diskutuje o tom, ako nastaviť auditnú metodiku, kritériá a merateľné ukazovatele, ktoré umožnia hodnotiť pokrok krajín v oblasti klimatickej zmeny a ochrany vody. Kontrolóri z Portugalska predstavia konkrétne príklady z prierezového auditu zameraného na manažment vody, holandskí audítori zasa riziká z kontroly zameranej na znižovanie spotreby pitnej vody. Do diskusií sa zapoja aj odborníci zo štátnych inštitúcií, akademického prostredia vrátane Slovenskej akadémie vied.

Európski kontrolóri upozorňujú, že národné vlády majú povinnosť obmedziť odlev peňazí z vodárenského segmentu a majú vytvoriť finančne udržateľný viaczdrojový systém, ktorý nasmeruje viac zdrojov do údržby, opráv a rozvoja kritickej infraštruktúry štátu. Limitované financie sú totiž často odlievané cez vyplácanie dividend, výnosov z dlhopisov či predražené dodávky služieb v rámci skupiny alebo cez marketingové a poradenské kampane. Skúsenosti zo zahraničia zároveň potvrdzujú, že odlievanie finančných zdrojov z vodárenských spoločností viedlo v mestách ako Paríž, Berlín či vo Veľkej Británii a susednej Českej republike k zhoršeniu technického stavu vodovodov a kanalizácií. Podobná situácia je aj v niektorých slovenských vodárenských spoločnostiach.

Na Slovensku predstavuje modernizačný dlh v oblasti vodovodov a kanalizácií viac ako desať miliárd eur. Viac než 400 spomedzi 2927 obcí stále nemá prístup k verejnému vodovodu a len tri štvrtiny samospráv sú napojené na verejnú kanalizáciu.

„Dnes sa na Slovensku bezmála tretina pitnej vody stratí v zemi pre deravé potrubia pred tým, než sa dostane k spotrebiteľovi. Preto musia kompetentné inštitúcie, rezort životného prostredia či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, hľadať spôsoby, ako financovať rozvoj vodovodov,“ zdôraznil Andrassy.

Európska komisia prijala stratégiu vodnej odolnosti, ktorá má pomôcť členským štátom pripraviť sa na chronický nedostatok vody a extrémne výkyvy počasia spôsobené klimatickou zmenou. Dokument zdôrazňuje potrebu vytvárať strategické partnerstvá a spájať štátne, verejné i privátne investície do vodovodov a kanalizácií, najmä s dôrazom na rozširovanie a modernizáciu existujúcej siete. Zodpovednosť za rozvoj strategickej vodárenskej infraštruktúry nesie štát spoločne so samosprávami. Zatiaľ čo jej správu a údržbu zabezpečujú obecné vodárenské spoločnosti pod kontrolou samospráv, rozvoj infraštruktúry cez udržateľné financovanie je primárnou zodpovednosťou štátu.