Bratislava 19. augusta (TASR) - Nástroje restoratívnej justície najmä v prípravnom konaní v nadväznosti na už prijaté zmeny by sa mohli upraviť a zefektívniť. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu schválila vláda SR.

Návrh zákona sa zameria na dosiahnutie účelu trestného konania za súčasnej nápravy škôd spôsobených trestným činom, obnovy narušených vzťahov a zmierenia medzi poškodeným a obvineným postupmi restoratívnej justície, najmä mediáciou, restoratívnou konferenciou alebo inými obdobnými postupmi. Tieto postupy musia podľa predkladateľa novely Ministerstva spravodlivosti (MS) SR rešpektovať základné princípy dobrovoľnosti, dôstojnosti a rovnosti strán, pričom nesmú byť na ujmu základných práv a slobôd zúčastnených osôb.

„Aplikácia princípov restoratívnej justície predpokladá aj zapojenie komunity a záujmových združení občanov do týchto procesov, ktoré môžu byť taktiež negatívne dotknuté trestným činom a môžu prispieť k náprave páchateľa. Týmto sa posilní dôvera v justičný systém a prispeje k celkovej bezpečnosti a stabilite komunity,“ vysvetlilo MS v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Uvedené postupy je podľa MS možné realizovať iba za súčasného zabezpečenia ochrany práv poškodeného v trestnom konaní spôsobom, ktorý umožní poškodenému aktívne participovať na dosiahnutí restoratívnych cieľov trestného konania.

Ďalším cieľom novely zákona je upraviť a doplniť úpravu týkajúcu sa práv podozrivej osoby v trestnom konaní v súlade s právom Európskej únie. Cieľom návrhu zákona je aj odstrániť niektoré aplikačné problémy právnej a zdravotníckej praxe v otázkach ochranného liečenia a detencie.

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.